Vianočné sviatky sú jedinečnou príležitosťou k príjemným rodinným zážitkom. Nanešťastie hektická predvianočná atmosféra je aj obdobím, kedy sa aj najpokojnejšie dieťa z ničoho nič premení na trucovitého, usmokleného a nevychovaného nespratníka. Na podobné zážitky by každý rodič najradšej rýchlo zabudol, no našťastie existuje spôsob, ako takémuto nepríjemnému detskému správaniu predísť.

Poznáte to? Máte pocit, že celý svet je proti vám, ste unavení, nič sa vám nedarí a zrazu si pustite hudbu a všetko je razom preč. Áno, hudba lieči. Nielen telo ale i dušu. Prinavracia stratenú rovnováhu a pre deti je obrovským zdrojom radosti.

Batoľatá sú neposedné stvorenia. Neobsedia ani v materinskom náručí a zo všetkého najviac milujú slobodu. Ich životaschopnosť a neposednosť nezriedka položí "na lopatky" nejedného dospelého, hoci oni robia len to, čo im je prirodzene vlastné. Podľa odborníkov by deti v batolivom veku mali stráviť približne 30 minút cieleným cvičením (s rodičom) a asi hodinu voľnou hrou.

Batoľa je malý človiečik, ktorý začína objavovať "svoje ja". Spočiatku je veľmi panovačné, každému by chcelo prikazovať, kde má sedieť, čo si má obliecť a čo presne chce obedovať. Na slovnú formuláciu zložitejších myšlienok si bude musieť ešte chvíľu počkať. Dovtedy sa rodičia budú musieť popasovať s neobyčajnými neverbálnymi gestami.

Vychovávať dieťa nie je vôbec jednoduché. A vychovať z neho slušného a úspešného človeka je ešte zložitejšie. Logické myslenie je schopnosť, ktorú by ale nemal opomínať žiaden rodič. Naopak, mal by svojej ratolesti umožniť, aby ju získala. Ako deti získavajú logické myslenie a prečo je vôbec dôležité rozvíjať ho? Logické hry sú odpoveďou.

Máte niekedy pocit, že vás vaše deti ignorujú? Jedným uchom dnu a druhým von, akoby vás ani nepočuli. Čím to je? Sú deti naozaj nahluchlé, alebo je potrebné zmeniť prístup podania príkazu?

Malé deti fascinuje všetko lepkavé, klzké a farebné. So všetkým potrebujú skúsenosť. Ich miera fantázie býva bez hraníc a tvorivosti sa medze nekladú. Plastelína, piesok, dažďová voda, to všetko deti milujú.

Sledovať dospievanie vlastných detí patrí určite k najväčším darom života, hoci to nie je vždy prechádzka ružovým sadom. Z perinky totiž len málokedy vypadne aj "návod na použitie" a tak Vám dnes prinášame niekoľko rád od rodičov, ako svojím deťom vštepiť prirodzenú úctu k svojím rodičom.

Klamstvo u detí môže maž rôzne príčiny. Môže ísť o klamstvo zo strachu, o potrebu upútania pozornosti, ale tiež o ušľachtilé klamstvo, ktorým dieťa chráni seba, súrodenca alebo kamaráta. Je potrebné naučiť sa rozoznávať o aký druh klamstva u detí ide.

Každé dieťa je iné. Niektoré nakŕmite, necháte odgrgnúť, položíte do postieľky, odídete a spí. Iné je nepokojné a kričí i po nakŕmení. Možno by aj rado spalo, no len čo ho položíte do postieľky, prestane cítiť vašu prítomnosť a pustí sa do kriku. Čo s tým?

„Môj, moje, chcem!“ - tieto a podobné slová sú každodennou mantrou dvojročného človiečika. A práve toto obdobie sebauvedomovania je najlepším obdobím, ako dieťa naučiť podeliť sa.

Aj keď ostré hádky môžu deťom časom zovšednieť a začnú ich považovať za čosi prirodzené, nenusí to platiť pre všetkých členov domácnosti. Aj v hádke existujú určité hranice a rodičia by mali zasiahnuť len vtedy, ak hrozí ublíženie na tele.

Určite to dobre poznáte. Jačanie, fňukanie, výbuchy zlosti, či iný prejav vzdoru - i to patrí k deťom. Deti rovnako ako dospelí majú svoje „zlé dni“. Vtedy bývajú podráždené a mrzuté a nám sa zdá, že všetko robia napriek. Základom je zachovať si chladnú hlavu.

Výchova potomstva nikdy nebola jednoduchá záležitosť. Rodičovstvu sa každý z nás učí a tak nečudo, že z času na čas pri výchove detí niečo zanedbáme. Dnes vás chceme upozorniť na niekoľko detských charakterových nedostatkov, ktoré by rozhodne nemali ujsť pozornosti každého starostlivého rodiča.

Milí rodičia, vaše dieťa má už svoje meno. Tak dlho ste naň čakali. Čo však viete o tejto osôbke? Dĺžku, váhu, farbu vlasov, očí - to je všetko. Malý človiečik, ktorý spinká s pritiahnutými nožičkami. Návod na použitie nebol priložený. Malá bezmocná bytosť, úplne odkázaná na vás. A vy ju máte vychovávať.

Rozprávky sú piesňou srdca. Rozprávajú o láske, o šťastí, poznaní, o víťazstve dobra nad zlom. Všetci máme radi rozprávky. Rozprávky dávajú nádej, ktorú „občas“ potrebujeme. A tak rozprávame rozprávky deťom. Ich viera v dobro je natoľko silná, že nie je spútaná realitou.

Dnešný svet je iný. A preto sú i deti iné. Výchova založená na zastrašovaní nezaberá, dokonca autoritu rodiča skôr oslabuje. Hrozba trestu vyvoláva odpor voči rodičovi a deti núti búriť sa.

Deti sú naším obrazom. Prostredie, v ktorom vyrastajú, vtláča neviditeľnú pečať do ich dušičiek. Obklopme ich teda láskou, pokojom a radosťou.

Detské klamstvá sú prirodzenou súčasťou dospievania. Prvé klamstvá za začínajú už v 3 - 4 roku života. Už v tomto veku sa deti snažia potajomky dostať k obľúbeným sladkostiam a keď pritom niečo rozbijú, dokážu si vymyslieť neuveriteľný príbeh.

Domáce práce nemusia byť pre vášho predškoláka len strašnou nudou. Aj tu môžete využiť známe Komenského pravidlo „škola hrou“ a naučiť svojho potomka prostredníctvom každodenných domácich prác počítať, či rozlišovať rôzne farby a tvary.

Vštepovanie správnych návykov a spoločenského správania je dlhodobý proces. Vyžaduje si veľkú dávku trpezlivosti a realistický pohľad na schopnosti dieťaťa v jednotlivých obdobiach fyzického aj duševného vývoja. Úsilie a čas strávený trpezlivou výchovou sa však rodičom zúročí vždy, keď počujú kúzelné slovko „ďakujem“.

Je ťažké povedať, kedy príde chvíľa, aby mohlo dieťa ostať doma samé. V určitom zmysle je to krok k samostatnosti, ktorý je pre dieťa dôležitý. Jedináčik s tým môže mať viac problémov, naopak dieťa vyrastajúce medzi súrodencami s tým až taký problém mať nebude.

Existujú chvíle, ktoré navždy ostanú v detskom srdiečku. Medzi tie výnimočné patria i chvíľky, keď sa s deťmi ocko hrá. Deti sa tešia, keď sa ocko vráti z práce a sadne si k nim, aby sa spolu hrali. Veď nikto sa nevie hrať, tak ako ocko.

Častokrát sa naša predstava o deťoch rozchádza s realitou skutočnosti. Mať dieťa, ktoré by poslúchalo na „prvé slovo“ je snom každého rodiča. Zlýhava rodičovská autorita ak je dieťa neposedné a miera našej trpezlivosti dosahuje maximum?

O určitých etapách detstva sa hovorí častejšie ako o iných. Medzi prvým krokom a prvým slovom je však množstvo ďalších krokov, o ktorých chceme hovoriť práve v nasledujúcom článku. Na úvod však malé upozornenie. To, že vaše dieťa prejde niektorými z nich skôr a niektorými neskoršie, ešte neznamená, že ste niekde urobili chybu.

Keď mama ukladala malú Emu do postieľky, vypočula si takúto vetu: „Chcem novú mamičku.“ Za uplynulé štyri roky sa takéto „hlásenia“ zopakovali vždy, keď dievčatko pri nákupoch nedostalo svoj obľúbený náhrdelník z cukríkov a mamička sa musela veľmi zdržať, aby dcérke neoplatila rovnakým tónom: „Nepovedz, aj mne by sa páčilo nové dievčatko!“

Najvhodnejším časom, kedy dieťa prvýkrát posadiť do vysokej stoličky, je obdobie okolo šiesteho mesiaca života, prípadne neskôr. V dnešnom článku sa chceme venovať základným zásadám bezpečnosti pri používaní tejto špecifickej pomôcky, ktorá by mala byť súčasťou základnej výbavy malého človiečika.

Rodina je najstaršia, najpevnejšie založená ľudská inštitúcia, extrémne prispôsobivá, no tradičná zároveň. Vytvára štruktúru, ktorá dokáže zvládnuť jednotlivcov viacerých generácií, rozdielnych vekových skupín, s potrebami, ktoré sú odlišné od tých, ktoré sa nachádzajú okolo nich. Nech sa dialo čokoľvek, rodina vždy prežila. Je totiž nenahraditeľná. Rodina je navždy a preto si ju celý život nosíme v srdci.

Aj keď veľa druhov detskej obuvi dnes používa suchý alebo mechanický zips, viazanie šnúrok je zručnosť, ktorá by nemala byť cudzia žiadnemu dieťaťu. Niektoré deti si dokážu zaviazať topánky už v 6. roku života, väčšina detí si však umenie viazania šnúrok osvojí až v 8. roku života. Dnes vám ponúkame niekoľko tipov ako dieťaťu so zaväzovaním šnúrok pomôcť.

Vychovávať dieťa nie je ľahké. Rozumní rodičia majú využívať vrodené povahové črty dieťaťa a jeho temperament, kladné stránky podporovať a záporné tĺmiť. V prvom rade však musia sami byť vo svojom správaní disciplinovaní. Nemožno žiadať od dieťaťa poslušnosť, slušnosť a pravdovravnosť, ak sami rodičia tieto zásady nezachovávajú. Ak sa dieťaťu venuje primeraná pozornosť a úprimná láska, bude sa vyvíjať v harmonickom prostredí, ktoré pre svoj rast nevyhnutne potrebuje.

Mal som asi 7 rokov keď som dostal svoj prvý darček mimo okruh svojej rodiny. Nebol oveľa väčší ako zápalková škatuľka, nedbanlivo zabalený v baliacom papieri a prelepený niekoľkými vrstvami izolepy.

Neviem či existuje dieťa, ktoré by sa na prázdniny netešilo. Pre deti sú prázdniny časom, keď sú odbremenené od svojich povinností. A práve počas tohto obdobia hrozí najviac nebezpečenstiev.

Deti už od naútlejšieho veku chcú vedieť ako držať lyžicu a samostatne sa najesť. Úlohou každého rodiča je túto snahu podporovať a byť pripravený na s tým súvisiaci neporiadok a obrniť pri prvých krokoch s príborom veľkou dávkou trpezlivosti.

Rozprávky už nie sú v móde. Kedysi sa čítali pred spaním a ich bohatstvo sa dalo aplikovať na akúkoľvek situáciu bežného života. Dnes sa už "nenosia". Ak by sa "nosili", mohli by čosi povedať i deťom, ktoré rozpútali slovnú vojnu, napr. so svojou mamičkou.

V mnohých rodinách sa večer čo večer odohráva cirkus, keď deti odmietajú ísť do postele. Ukladanie na spánok sa stáva najhoršou časťou dňa. Človek však môže zaspať len vtedy, keď sa uvoľní a upokojí. Nechutné scény, nadávky a krik nie sú vhodné prostriedky pred spaním, práve naopak, spánok by mal predstavovat niečo pekné a príjemné.

Výchova je príklad a láska. Ako deťom nám často „čosi“ vraveli, ale nechápali sme. Až keď sme sa stali rodičmi, pochopili sme, o čom výchova je. A na akú životnú múdrosť prišli tí, ktorí vychovávali pred nami?

Niekedy je skutočne povšimnutia hodné ako rodičia zaobchádzajú so svojimi deťmi. Lomcujú nimi i na verejnosti akoby z nich chceli vytriasť dušu. Nadávky sa sypú ako bič a zlosť nemá konca kraja (neventilujú si rodičia niekedy na deťoch svoju zlosť?). Keď takýto rodičia nemajú na verejnosti žiadne zábrany, ako to potom vyzerá u nich doma za zatvorenými dverami?

Otcovia majú pri výchove svojich detí nezastupiteľnú úlohu. Veľa nezávislých štúdií už potvrdilo, že deti, ktoré vyrastali v rodine s "aktívnym" otcom, mali spoločenskú aj vzdelávaciu výhodu oproti tým, ktorí svojich otcov vydávali len občas, alebo ich vôbec nepoznali.

Ľudský mozog sa najlepšie učí vtedy, keď má správnu informáciu v správnom čase. Istá zahraničná lekárska univerzita zorganizovala program, ktorý odhalil, že najmenšie deti si jednotlivé schopnosti a zručnosti najlepšie osvoja počas takzvaného „okna príležitosti“. V dnešnom článku sa dozvieme, kedy sa toto okno otvára a ako ho čo najefektívnejšie využiť.

Zmysel pre samostatnosť a zodpovednosť sú dôležitými krokmi na ceste k samostatnosti, ktorú by si každé dieťa malo doniesť z domu. Každodenné povinnosti ako pranie drobnej bielizne, pravidelné platenie účtov, nakupovanie potravín a upratovanie učia deťa samostatnosti, sebadôvere a sebestačnosti. Existuje niekoľko spôsobov ako dieťaťu tieto návyky vštepovať.

Najdôležitejším psychologickým faktorom pri výchove detí je nechať dieťaťu priestor na „vlastný hlas“. Hlboko vnútri totiž všetci túžime po tom, aby naše okolie zohľadňovalo náš názor a máme určitý vplyv vo svojom okolí. Ako teda dať dieťaťu hlas?

„Tak toto za našich čias nebolo. Čo sú to dnes za deti? Ja by som...“ Čo by si? Skús byť na chvíľu rodičom...

Zmysel pre humor dokáže rozžiariť rodinný žívot. Prvé žartíky začínajú už v ranom detstve pri prebaľovaní, či kúpaní. Ako dieťa rastie, mení sa aj spôsob jeho vnímania a postupne dokáže chápať aj náročnejšie slovné hračky a narážky.

Zaťažkávacím obdobím pre rodičov býva čas puberty. Bohužiaľ veľa rodičov zabúda ako sami kedysi bývali mladí a divokí. Často sa tak dopúšťajú výchovných prešľapov, ktoré slovami klasika „popudzujú deti k hnevu“. Tisíckrát zopakovaná "maličkosť" spôsobí, že sa nám dieťa odcudzí a uzavrie do seba.

Strach je nedeliteľnou súčasťou normálneho vývinu dieťaťa. Strach je prejavom nesistoty a nedostaku životných skúseností v neznámom prostredí, ktorého pravidlá doposiaľ nepoznáme. Strach často býva volaním o pomoc a podporu od najbližších a rodičom dáva možnosť viac svoje dieťa spoznať, vzájomne sa povzbudzovať a silnieť.

„Aké by malo byť naše dieťa?“, spytuje sa nejedna mladá dvojica očakávajúca dieťatko. Za touto otázkou sa skrýva kadečo: bude to dievča alebo chlapec? Bude zdravé? Akú farbu očí a vlasov bude mať? Aké bude veľké? Prirodzene, rodičia chcú, aby mali pekné dieťa, najmä dievčatko.

Je len málo vecí, ktoré by dokázali zodpovedne pripraviť na rolu otca rodiny a tak budúci otcovia často tápajú v tom, čo sa od nich v rodine očakáva. Čiastočne je to spôsobené aj skutočnosťou, že rodičovské role už nie sú jasne ohraničené ako kedysi. Do práce chodia obaja rodičia a isté je len to, že nechcú opakovať chyby svojich rodičov. Jednoduchý recept na otcovstvo jednoducho neexistuje.

Ocko, kde je mesiac cez deň? A kde odlietajú vtáky na jeseň? Ocko a koľko jabĺk vyrastie na jednom strome? Ocko, nehneváš sa, že ti dávam takéto otázky?

Vďačnosť je vlastnosť, ktorej je stále ako šafránu. Preto určite nebude na škodu, keď ju budeme svojim deťom vštepovať už od najútlejšieho detstva. Ako hovorí jedno príslovie „skutky sú často hlasnejšie ako slová“ a toto pravidlo nikde neplatí viac, ako pri výchove detí.

Pre organizovaného človeka, ktorý sníva o dosiahnutí veľkých cieľov, je stanovenie realistických cieľov dôležitou zručnosťou. Bez stanovenia pevného cieľa je ťažko posúdiť, ako sa vám na ceste ku konečnému cieľu darí. Naučiť sa správne plánovať treba už od mladšieho školského veku a tak vám dnes ponúkame niekoľko myšlienok o motivácií.

Mienku o dieťati v rodine podstatne ovplyvňujeme tým, ako sa o ňom vyjadrujeme. Dieťaťu zväčša veľmi záleží na tom, aby zodpovedalo obrazu svojho hodnotenia. To znamená, že mienka o ňom môže významne posilňovať aj jeho negatívne správanie.

Včera som znova počula tú vetu: „...správaj sa normálne, veď si starší ako Fero, mal by si mu ísť príkladom... bla,bla,bla!" Hovoril ju môj otec môjmu synovi, ktorý má tri a pol roka. Dedko vnukovi.

Začiatok nového roka je časom predsavzatí. Aj keď všetci vieme, že sa nám nakoniec podarí naplniť len niektoré z nich, je dobré nevzdávať sa a ako hovoria Angličania: aj po prvom zlyhaní skúšať znova a znova. A kedže sme portál pre rodičov, ponúkame Vám hneď niekoľko námetov na trénovanie rodičovských predsavzatí.

Začiatok nového roka je časom predsavzatí. Aj keď všetci vieme, že sa nám nakoniec podarí naplniť len niektoré z nich, je dobré nevzdávať sa a ako hovoria Angličania: aj po prvom zlyhaní skúšať znova a znova. A kedže sme portál pre rodičov, ponúkame Vám hneď niekoľko námetov na trénovanie rodičovských predsavzatí.

Rodičovstvo je pri všetkej radosti a naplnení namáhavá záležitosť. Výchovu detí možno prirovnať k maratónskemu behu. Sily je nutné rozdeliť na všetky „etapy“ výchovy. Neraz však hrozí stav totálneho vyčerpania.

Z rozprávky do rozprávky, O psíčkovi a mačičke, Mechúrik Košťúrik s kamarátmi, Tri zlaté vlasy deda Vševeda, O Jankovi Hraškovi - rozprávky, na ktorých sme vyrástli. Aby sme na ne nezabúdali, pripomíname si ich každoročne 2. apríla - dňom rozprávkovej knihy.

Čím je dieťa staršie, tým viac sa u neho dajú rozpoznať isté sklony. Niekedy sú také silné, že presahujú bežné hranice. V takom prípade dospelí často hovoria o „nadaní“. Čo však predstavuje v skutočnosti „nadanie“? Rozhodne to nie je iba zdedená kôpka istých schopností a dispozícií ako si mnohí myslia.

Čím je dieťa staršie, tým viac sa u neho dajú rozpoznať isté sklony. Niekedy sú také silné, že presahujú bežné hranice. V takom prípade dospelí často hovoria o „nadaní“. Čo však predstavuje v skutočnosti „nadanie“? Rozhodne to nie je iba zdedená kôpka istých schopností a dispozícií ako si mnohí myslia.

Byť rodičom je určite to najťažšie, ale zároveň najkrajšie povolanie na svete. Aby sme vám trochu uľahčili prvé mesiace rodičovskej školy, ponúkame niekoľko tipov ako sa vyhnúť najčastejším „zakopnutiam“ na ceste k rodičovstvu.

Byť rodičom je určite to najťažšie, ale zároveň najkrajšie povolanie na svete. Aby sme vám trochu uľahčili prvé mesiace rodičovskej školy, ponúkame niekoľko tipov ako sa vyhnúť najčastejším „zakopnutiam“ na ceste k rodičovstvu.

Zdravé sebavedomie je pre dieťa pancierom, ktorý ho chráni pri životných skúškach. Zdravé sebavedomie pomáha deťom ľahšie prekonávať konflikty a odolávať negatívnym tlakom. Šťastie týchto detí pramení zo životnej radosti.

Zdravé sebavedomie je pre dieťa pancierom, ktorý ho chráni pri životných skúškach. Zdravé sebavedomie pomáha deťom ľahšie prekonávať konflikty a odolávať negatívnym tlakom. Šťastie týchto detí pramení zo životnej radosti.

Môj synček sa chystá do škôlky a tak sme ho pred časom vzali na malú prehliadku a zdalo sa, že sa do škôlky celkom teší. S blížiacim sa dňom nástupu však začal byť čoraz viac mlčanlivejší a dokonca sa v noci prvýkrát v tomto roku pomočil. Mám podozrenie, že ho pochytil strach z odlúčenia. Čo môžem urobiť preto, aby ho môj syn čo najskôr prekonal.

Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Chce byť pri dieťatku stále keď ho potrebuje, no niekedy je dobré nechať malému potomkovi trochu viac priestoru na realizovanie. Nie vždy keď dieťa plače, musíte okamžite bežať k nemu so strachom z toho, čo sa mu mohlo stať.

Dokonca aj tie najoddanejšie mamičky a oteckovia často v rodičovskej starostlivosti nevedomky prehliadajú to podstatné, iní majú neustále pocit, že ich rodičovstvu ešte čosi chýba. V dnešnom článku si obidve skupiny nájdu niečo pre seba.