Základ budúcej osobnosti dieťaťa sa vyvíja už v dojčenskom a batolivom veku. Kladná či záporná výchova výrazne ovplyvňuje osobnosť i budúce správanie dieťaťa. Práve tu sú základy mnohých duševných porúch, neuróz i porúch správania.

Ako dieťa vychovávať, alebo niektoré tipy nesprávnej výchovy

Veľmi dôsledná a starostlivá výchova

Keď sú rodičia vo výchove veľmi starostliví, dieťa nikde nepúšťajú, prejavujú nadmernú úzkostlivosť o jeho zdravie, stravu i prospech, stane sa dieťa veľmi závislé od svojich „vychovávateľov“. Býva sebecké, strachuje sa o svoje zdravie a niekedy sa môžu vyvinúť i zlozvyky - zle zaspáva, bojí sa samoty, tmy a podobne. Keď je citové puto k matke, alebo k inej osobe v rodine príliš veľké, dieťa máva ťažkosti, zväčša v čase, keď začne chodiť do školy či do škôlky. Cíti sa osamotené, plače, niekedy dokonca utečie zo školy.

Veľmi prísna a nepružná výchova

Keď rodičia trestajú dieťa za každý i ten najmenší priestupok a pritom nerozlišujú, či sa dieťa previnilo z detskej hravosti alebo zo zlého úmyslu, vychovávajú síce veľmi disciplinované dieťa, ale zároveň zabijú v ňom všetku hravosť, fantáziu a detskosť. U dieťaťa sa vyvinie povahová jednotvárnosť a nadmerná podriadenosť.

Nedôsledná výchova

Tento typ chybnej výchovy pozorujeme veľmi často. Niekedy rodičia povolia dieťaťu všetko, inokedy ho trestajú aj za malé priestupky. Niekedy netrvajú na splnení uložených trestov, inokedy sa dieťaťu vyhrážajú takými trestami, ktoré nemožno vyplniť. Sami sa nesprávajú dôsledne a dávajú tak dieťaťu zlý príklad. Dieťa nepociťuje u rodičov dostatočnú autoritu a vzniká uňho pocit neistoty. Nenaučí sa ovládať, máva návaly zlosti, vyvíjajú sa rôzne zlozvyky. Niekedy sa dieťa správa vzorne, je milé, inokedy je bezočivé, neposlušné, nedá sa ovládať.

Nejednotná výchova

Keď sa na výchove dieťaťa zúčastňuje niekoľko osôb, z ktorých každá má na výchovu iný názor, vyvíja sa u dieťaťa pocit neistoty. Nevie, čo môže a čo nemôže, čo je dobré a čo zlé, kto má pravdu, koho má viac poslúchať, koho má viac alebo menej rado. Keď sa tento pocit neistoty prehlbuje, môže u dieťaťa vyvolať ťažké duševné konflikty a niekedy aj neurózu. U starších detí môžu veľmi veľké rozpory vo výchove viesť k problémovému správaniu, ktoré sa často prejavujú krádežami, záškoláctvom a pod.

V dnešnej dobe sme často svedkami nejednotnej výchove. Týmto typom nesprávnej výchovy trpí asi najviac rodín. Väčšinou ide o výchovné zasahovanie starých rodičov, či iného príbuzenstva, ktoré si kladie „oprávnenie“ vychovávať deti. Pretože ani jeden nemôže mať na výchovu taký istý názor ako ten druhý, musia sa dospelí medzi sebou dohodnúť na jednotnej výchove, na zásadných názoroch a tento svoj dohovor musia dodržiavať. Rozpor však môže vzniknúť aj vtedy, keď sa o výchovu detí starajú iba rodičia. Napr. otec je veľmi prísny a matka sa naopak usiluje chrániť dieťa pred veľkým trestom, zakrýva jeho chyby, klame a nakoniec povoľuje všetko, čo otec zakázal. Najhoršie rozpory vo výchove vznikajú v rozvrátených rodinách a u rozvedených rodičov. V takýchto prípadoch sa často vedie neľútostný boj o lásku a priazeň dieťaťa.

Výchova bez lásky

Najväčšou tragédiou pre dieťa je, keď vyrastá v prostredí bez lásky. Keď sa s dieťaťom nespravodlivo zaobchádza, keď je predmetom hádok a nezrovnalostí, keď má pocit, že je nežiaduce a opakovane sa naň zabúda, vyvinú sa ťažké poruchy v jeho duševnom živote. Trvalé zmeny v správaní dieťaťa môže spôsobiť aj časté striedanie vychovávateľov, pretože dieťa sa nemôže k nemu citovo pripútať. Je to zjavné najmä u detí, ktoré sú od malička vychovávané v ústavoch a detských domovoch. Ani tá najlepšia zdravotná a hygienická starostlivosť nenahradí lásku a starostlivosť jedného človeka, ktorý dieťa miluje celým svojím srdcom. Práve z detí vychovávaných bez lásky vyrastajú „deti ulice“. Takéto deti trpia po celý život obrovským deficitom lásky.

spracovala: Bibiána Želisková