Dobrá rodinná atmosféra potrvá iba dovtedy, pokiaľ budú rešpektovať deti svojich rodičov a rodičia svoje deti. Oceňovaniu a rešpektovaniu sa však treba naučiť. Každodenná práca s deťmi si vyžaduje životnú silu a radosť vychádzajúcu zo srdca. Mať dôstojnosť a úctu voči svojmu dieťaťu znamená, že svoje dieťa oceníme bez ohľadu na to, aké je.

Na dôstojnosť dieťaťa treba dbať od útleho veku. Treba na to pamätať, kedykoľvek budeme dieťaťu čosi hovoriť. Aj vtedy, keď rodič karhá, alebo vyjadruje svoj nesúhlas, musí dieťa cítiť úctu. Ak je človek nespokojný sám so sebou a so svojím okolím, má sklony k tomu, aby si svoj hnev vybil na dieťati. Dieťa však nie je majetok ale dar, ktorý bol rodičom daný.

Rodič je poverený výchovnou úlohou dovtedy, kým dieťa nedosiahne plnoletosť. Len s láskou a trpezlivosťou sa podarí vychovávať a viesť dieťa k plnohodnotnému životu. A preto v žiadnom prípade netreba brať výchovu na ľahkú váhu. Ak sme sa nezachovali správne, alebo sme sa neovládli, je potrebné poprosiť dieťa o odpustenie. To obnoví úctu jedného k druhému a pomôže novému začiatku. Nič neublíži dieťaťu tak, ako keď ho rodič nevychováva. Vychovávať s láskou a porozumením znamená rešpektovať dieťa ako jedinečnú ľudskú bytosť.

Ako oceniť svoje dieťa

Milý rodič,

daj si predsavzatie, že s dieťaťom budeš hovoriť tak úctivo, ako to od neho očakávaš ty (bez nadávok a urážlivého tónu). Často používaj slovíčka "ďakujem" a "prosím" (deti to budú opakovať). Ak sa dostaneš do situácie, v ktorej začneš strácať sebaovládanie, radšej odíď z miestnosti, alebo si vybi zlosť „do vankúša“, ako by si mal dieťa trestať v záchvate zlosti. Nauč sa brať dieťa do náručia a s láskou sa mu pozeraj do očí. Jediné po čom deti túžia, je láska, pocit bezpečia, úprimné ocenenie a uznanie svojich schopností.

autor: Bibiána Želisková