Vychovávať dieťa k samostatnosti nie je vôbec jednoduché. Puto, ktoré sa vytvára už počas prenatálneho vývoja, sa po narodení dieťatka ešte prehĺbi. V prvých mesiacoch si dieťatko vyžaduje neustálu pozornosť a na cudzích ľudí si privyká postupne. Niektoré deti sú viac plaché, iné menej. Postupne však príde čas, keď sa dieťa bude musieť trošku osamostatniť a bez rodičov nejakú tu chvíľku vydržať.

Potreba pripútanosti k rodičom

Deti majú rozdielnu citovú potrebu. Dvojročné dieťa je spokojné, ak sa hrá na detskom ihrisku, ale mamu má stále v dosahu. Občas pribehne, vystíska ju a je spokojné, že mama je pri ňom. Štvor až päťročné dieťa už nemá problém pobudnúť nejakú tú chvíľku i v spoločnosti iných detí. Avšak vždy musí mať presne určené hranice, čo môže a čo nie. Vie, že z dvora sa nesmie vzdialiť a keby niečo, stačí zakričať. Citová potreba pripútanosti k rodičom, najmä k mame, sa pribúdajúcim vekom zmenšuje. Uplynie ešte veľa času, kým sa dieťa osamostatní od rodičov úplne. Rodič je tu stále ako autorita, za ktorou sa ukrýva láskavá ruka a pochopenie.

Dieťa treba učiť samostatnosti

Dieťa treba učiť samostatnosti od malička. Nie je však správne ak rodičia napr. v predškolskom veku vykonávajú všetky činnosti za dieťa, s úmyslom uľahčiť a pomôcť. Dieťa si musí zaviazať šnúrky samo, aby sa to naučilo, rovnako ako uložiť si veci, alebo vybrať niečo zo skrine. Dieťaťu treba byť nápomocný, avšak do tej miery, aby mu to neuškodilo.

Keď príde čas nechať dieťa doma samé

Krokom k postupnému osamostatňovaniu je i dôvera zo strany rodičov nechať dieťa doma samé. Podmienkou je odbúravanie prehnanej niekedy až chorobnej starostlivosti o dieťa. Práve to býva prekážkou u mnohých rodičov. Deti potrebujú priestor k samostatnosti. Je to znakom toho, že „mamička ma považuje za veľkého“.

„Ostaneš chvíľku sám?“

Malými pomocníkmi v nacvičovaní samostatnosti sú i rôzne modelové situácie, keď napríklad musíte odísť na chvíľu do obchodu. Spočiatku možno bude mať dieťa strach, ale ak zistí, že mamička slovo dodrží tak ako sľúbila, strach opadne. Ak však slovo nedodržíme viackrát, bude pochybovať.

Ďalšou z možností ako učiť svoje dieťa samostatnosti, je nechať ho hrať sa samé. „Čo keby si sa chvíľku pohral sám?“ I toto je jedna z možností, ako dieťa naučiť odvykať si od strachu zo samoty. Ďalšou pomôckou je otázka ústiaca do dohody: „ak chvíľku vydržíš sám,.....“ , takže dieťa je motivované. Ak však dieťa odmieta, nemá význam presviedčať ho za každú cenu. Musíme cítiť, že dieťa je schopné a ochotné byť chvíľu samé.

Každé dieťa je iné

Nemotorné, nešikovné a bojazlivé deti by bolo nebezpečné a nezodpovedné nechávať doma bez dozoru. Rovnako ako aj nechať dieťa samotné tajne v nádeji, že sa neprebudí. Ak zistí, že doma nikto nie je, môže sa veľmi preľaknúť. Deti by mali vedieť v prípade potreby zatelefonovať, alebo zavolať susedov. Takto samostatné dieťa nebudeme mať problém nechať doma pár hodín osamote. Kedy príde ten správny moment, musí však rodič vycítiť sám.

spracovala> Bibiána Želisková