Keď dieťaťu poviete „neutekaj“, dieťa si v duchu predstaví ako beží. Namiesto toho, aby spomalilo, pocíti nutkanie bežať ešte rýchlejšie. Deti sa učia prostredníctvom vizualizácie. Keď si niečo predstavia, o chvíľu to vykonajú. Vetu „nerob to“, akoby ani nepočuli. Do deviateho roka, kým dieťa ešte nevie logicky uvažovať, nemá zmysel používať formuláciu „nerob to“.

S deťmi je to ako s dospelými. Čím viac si čosi zakazujú, o to viac na to myslia. Lenže práve úsilie nemyslieť ich núti myslieť na to, čo si najviac zakazujú. Keď poviete dieťaťu „nebi svojho brata“, predstaví si ako ho bije. Používanie pokynu „nerob to“ vlastne sťažuje dieťaťu spoluprácu. Rodičia často žiadajú deti asi takto: „Povedal som ti, aby si vnútri nehádzal tú loptu. Prečo si to urobil?“ V takomto prípade dieťa úprimne odpovie: „Neviem.“ A niekedy to skutočne ani samo nevie. ň

Deti často neuvažujú, iba vykonávajú to, čo si predstavujú. Preto je podstatné sformulovať svoju žiadosť pozitívne. Ak to tak poviete, dieťa si vytvorí vami zamýšľanú predstavu. Ak náhodou poviete „neutekaj“, dodajte „chcem, aby si šiel pomalšie.“

spracovala: Bibiána Želisková