Ocko, poď sa s nami hrať

výchova
Existujú chvíle, ktoré navždy ostanú v detskom srdiečku. Medzi tie výnimočné patria i chvíľky, keď sa s deťmi ocko hrá. Deti sa tešia, keď sa ocko vráti z práce a sadne si k nim, aby sa spolu hrali. Veď nikto sa nevie hrať, tak ako ocko.
Ockovia, tí sú žiadaní. Na príchod ocka sa tešia všetci - mama i deti, pretože ockov príchod domov je znamením, že otecko je len ich. Tak ako deti bežia v ústrety ockovi, keď sa vráti z práce, tak mamám neraz spadne kameň zo srdca: „Ako dobre, že si už doma.“
Ockovia by sa mali domov tešiť. I keď povinností je stále neúrekom, práca nepočká a telefonáty je nutné vybaviť, ocko je ocko. Ocka nenahradí nik. Niekedy je možno neodkladný odchod späť do práce a ocko musí utekať, ale deti i tak kričia: „Ocko, ocko, kedy sa budeme hrať“?
A ocko sa posnaží, lebo ockovia sa hrajú ináč ako mamy. O tom by vedeli deti rozprávať, najmä chlapci. No povedzte sami, vedia mamy stavať mosty, formulu či dinosaurov? To vedia iba ockovia.
Ockovia sú v tomto jedineční. A deti sa chcú od ocka učiť, pretože chcú byť ako on. „Hurá, hurá, ideme sa hrať“, kričia deti a detská izba sa zrazu ozýva detským smiechom. Ožívajú zvieratká, autá na cestách i skladačky pod detskými prstíkmi. “Mami, mami, poď sa pozrieť, poď...“ a detské rúčky ťahajú mamičku do detskej izby. Paráda, to je super. Juuu, tešia sa deti. V tej chvíli im patrí celý svet. Lebo svetom detí je otec a mama - na planéte šťastia zvanej Zem.
Na výplatnej páske síce nebude odmena za čas strávený v detskej izbe, ale bonus v detskom srdiečku ostane navždy. Veď nikto sa nevie hrať tak ako ocko.
spracovala: Bibiána Želisková