Detský plač možno rozdeliť podľa najzákladnejších potrieb na plač z bolesti, hladu, únavy, nudy alebo nepohody.

• Plač od bolesti je neočakávaný prenikavý výkrik nasledovaný chvíľou ticha a žalostným nárekom.
• Plač od hladu je krátky, prerušovaný s kolísavým tónom, často sprevádzaný pohybom hlavy z jednej strany na druhú. Dieťa sa takto snaží nájsť fľašu alebo prsník a ak sa tak rýchlo nestane, zmení sa tón plaču na hlasnejší a namrzený.
• Plač od únavy. Aj najmenších dokáže vyčerpať pozornosť okolia, podávania z náručia do náručia, či okolitých zvukov. Plač „spoločensky unavených“ bábätiek začína mrčaním, postupne silnejúcim do hlasného zúfalého náreku.
• Plačom od nudy bábätko volá po pozornosti okolia. S prázdnym, pred seba upretým, pohľadom máva rúčkami a nôžkami, mrnčí a vzlyká. Pohladenie v náruči, jednoduchá hra a milé prihovorenie sa sú účinným liekom na detskú nudu.
• Plač od nepohody nebýva taký prenikavý ako plač od bolesti, ale aj tak dokáže poriadne potrápiť sluch okolia. Bábätko môže trápiť mokrá plienka, plynatosť a neraz aj detská kolika.

Predovšetkým staršia rodičovská generácia mala tendenciu nebrať dieťa príliš často „na ruky“, aby si neprivyklo, ale už od útleho veku sa učilo samostatnosti. Skúsenosti vývinových psychológov však dokazujú pravý opak. Dieťa, ktoré trávi do prvého roku života veľa času v rodičovskom náručí, je spokojnejšie, menej plače a väčšiu čas dňa venuje pozorovaniu okolia, takže neskôr je často samostatnejšie ako jeho menej prituľovaní rovesníci.

Hoci je prvý rok života „bielym miestom“ v našej pamäti, práve počas tohto obdobia kladieme základy zdravého citového prežívania a sebaúcty.

Láskyplná rodičovská reakcia na telesné a duševné potreby potomka neustále posilňuje jeho základný pocit dôvery voči okoliu, ktorý je základným predpokladom pre otvorenosť, spolupatričnosť a súcit s inými v neskoršom životnom období a rovnako je účinnou obranou voči nástrahám dospievania, akými sú drogy, alkohol, alebo rôzne typy novodobej psychologickej závislosti.

spracoval: M. P.