Vezmite so sebou obľúbenú hračku svojho dieťaťa. Lekár na nej v prípade potreby môže dieťaťu ukázať vyšetrovaciu procedúru. Napokon, keď to zvládol maco Mišo, či bábika Barborka, tak to nebude ťažké ani pre ich "opatrovníkov".

Aj je to potrebné, rodič môže menšie dieťa počas vyšetrenia držať v náručí. V prítomnosti rodiča sa menšie deti cítia často bezpečnejšie.

Všímajte si, čo sa vášmu dieťaťu páči a čo nie. Ak sa batoľa vyľaká na váhe, sestra ho môže zvážiť až po hlavnom vyšetrení.

Používajte vizuálne pomôcky. Ak má dieťa nejaký prechodný problém, napríklad nejaký druh vyrážky, ktorý sa opakovane vracia, môžete so sebou priniesť doma urobenú fotografiu. Dôverujte svojím inštinktom. Ak máte pocit, že ošetrujúci lekár nejaký problém prehliadol, pripomeňte mu ho.

Tri veci, ktoré lekári nevidia radi

Otázky medzi dvermi. Žiadneho lekára nepoteší, keď rodič hneď vo dverách položí otázku: "Učiteľ si myslí, že môj syn má disleksiu. Čo si o tom myslíte?" Lekára tým len uvediete do rozpakov a dieťa často zahanbíte. Niektoré veci je dobré konzultovať medzi štyrmi očami.

Mlhavé popisy. Je ťažko poskytnúť fundovanú radu, keď o zdravotnej komplikácii nie je dostatok informácií. Povedzme, že je dieťa prieberčivé v jedení. Buďte preto konkrétnejší a povedzte čo zjedlo, alebo naopak odmietlo jesť za uplynulý týždeň.

Neskoré príchody. Ak nedodržíte dohodnutý čas vyšetrenia, môže sa vám stať, že nebudete môcť byť vyšetrený, alebo budete musieť čakať. Ak viete, že budete meškať, radšej vopred zavolajte a ak je to možné, dajte sa preobjednať.

autor: M. P.

Tajomstvo úspešného vyšetrenia - I. časť

---

---