startportalspacerdomain.skspacerblog.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk

Symbolika tradičných vianočných zvykov

line

zaujímavosti




print Vytlačte článok  send Doporučte článok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Vianoce sú i napriek uponáhľanej dobe príslovečnou oázou pokoja, kedy sa všetci snažíme nájsť si čas pre svojich najbližších a stráviť s nimi niekoľko prijemných chvíľ pri vianočnom stromčeku a štedrej večeri plnej najrozmanitejší symbolov a zvykov. V dnešnom článku by sme radi poodhalili závoj tajomstiev aspoň niektorých z nich.
vianocny stromcekStredobodom vianočných osláv v minulosti, rovnako ako dnes, bol Štedrý deň. V tradičnej kresťanskej rodine býva dodnes zvykom zachovávať celodenný pôst. Ten nemal byť obmedzený iba na jedlo a nápoje, ale i na iné telesné funkcie, majúc na zreteli duchovný cieľ. Hovorí sa, že kto sa na Štedrý deň vydrží postiť, uvidí večer zlaté prasiatko.

Celodenný pôst a slávnostná večera tiež symbolizuje jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri spoločnom stole stretávať i po celý nastávajúci rok. Štedrovečerná večera nielen na Slovensku pozostáva z viacerých chodov.

Prvým chodom tradičnej štedrovečernej večere bývajú obyčajne oblátky s medom, prípadne aj strúčik cesnaku. Tento rituál má zabezpečiť každému zdravie. S medom súvisí aj zvyk urobiť všetkým malým dievčatkám krížik na čelo, aby si ich okolie obľúbilo. Po predjedle sa podáva niektorá z tradičných štedrovečerných polievok z obilnín, húb, kapusty, strukovín alebo rýb. V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až po polnoci. V evanjelických obciach sa tento deň varievala kapustnica s klobásou a čerstvým či údeným bravčovým mäsom.

Hlavným chodom večera býva tradične pečená ryba, považovaná za pôstne jedlo. Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že ryba bola prvým univerzálnym znakom kresťanov. Jej grécke pomenovanie „Ichtis“ je totiž aj anagramom najstaršieho kresťanského vierovyznania - Iesous Christos Theou Huios Soter (Ježíš, syn boží Spasiteľ). Ryby, bez ktorých si väčšina ľudí nedokáže štedrovečerný stôl predstaviť, boli charakteristické najmä pre bohaté mestské obyvateľstvo. Na vidiek začali prenikať až začiatkom 20. storočia. Kosti z večere sa dávali na jeden tanier a zakopávali sa v ľanovom obrúsku pod jabloň.

Magická moc sa pripisovala vianočnému pečivu. Podľa zaužívanej tradície muselo byť obradové pečivo hotové ešte pred východom slnka. Po vymiesení cesta na vianočné pečivo a chlieb si gazdiná poutierala ruky o ovocné stromy, aby budúci rok dobre rodili. Často z upečeného pečiva hádzali i sliepkam, aby dobre znášali vajcia. Bývalo tiež zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurník i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. Táto obyčaj pretrváva do dnešnej doby v podobe vykrajovaného pečiva rôznych tvarov, ktoré poznáme všetci.

Verilo sa, že mŕtvi predkovia môžu so živými zdieľať štedrovečernú večeru, preto sa pre nich tiež prestieralo. K tomuto zvyku sa tiež viazal zákaz zametania (aby sa nevymietli mŕtve duše z domu) a pradenia, navíjania a tkania (aby sa duchovia nepomstili na úrode ľanu). Na Štedrý večer nesmel nikto sedieť oproti dverám do ulice, aby on alebo niekto z rodiny nezomrel.

vianocny stolPod štedrovečerným stolom býval položený železný predmet, spravidla sekera. Verilo sa, že ten, kto naň počas večere položí nohu, bude v budúcom roku šťastný. Všetky nohy stola bývali obopnuté hrubou reťazou, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny v budúcom roku. Na mnohých miestach Slovenska vešali nad stôl venček upletený zo slamy alebo dávali pod stôl snop slamy, aby sa zabezpečila dobrá úroda obilia v nasledujúcom roku.

Podľa ľudovej viery najvhodnejším dňom roka na predpovedanie budúcnosti bol práve Štedrý večer. Hneď po večeri bývalo zvykom rozkrojiť jabĺčko a podľa tvaru jadrovníka predpovedať prítomným ich osud. Ak mal jadrovník rozkrojeného jablka tvar hviezdy, očakávalo sa v rodine šťastie a majetok, ak mal tvar kríža, dala sa očakávať choroba, ba aj smrť. Nepekný jadrovník, červík, znamenali chorobu, nešťastie, zármutok. Dvanásť jadierok ako dvanásť mesiacov sa vložili do misky s vodou - koľko ich vyplávalo, toľko bude suchých mesiacov. Aby sme v budúcom roku nezablúdili - jabĺčko sa rozdelilo na toľko kusov, koľko bolo pri stole osôb.

Na škrupinky vlašských orechov sa prilepili sviečky a poslali sa po vode v umývadle, či lavóre. Komu poplávala loďka ďaleko, mal odísť do cudziny. Majiteľ škrupinky, ktorá sa držala pri kraji nádoby, mal zostať blízko domova. Komu loďka nabrala vodu a potopila sa, ten mal zomrieť. Po večeri ožíval ruch nielen v domácnostiach, ale aj na ulici pred domami. Pod oknami mládež spievala vianočné piesne a každého, kto prišiel spievať pod okná, toho domáci obdarovali. Okrem mládeže chodievali spievať najčastejšie obecní sluhovia, pastieri, ale najčastejšie Rómovia.

Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň mu patril lepší pokrm. Zvieratá zas na oplátku rozprávali ľudskou rečou. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.

Spracoval: Michal Pekárik



line

Diskusia


forum 19.12.2007: admin, Diskusia k článku "Symbolika tradičných vianočných zvykov"
rightend