Pre osvojené deti nie je ľahké privyknúť si na nový spôsob života, ďaleko od všetkého čo im bolo blízke a známe.Pre tieto deti je to často stresujúci a traumatický proces. Keď je dieťa vytrhnuté zo svojho prirodzeného prostredia, jeho prirodzenou reakciou je smútok za pôvodnou rodinou, priateľmi, niekedy aj súrodencami, hračkami a domácimi miláčikmi, ktorí im boli vždy na blízku.

Rovnako je potrebné si uvedomiť, že aj keď osvojené dieťa má kontakt so svojimi biologickými rodičmi, rovnako bude pociťovať žiaľ z ich určitej "straty". Deti vnímajú odlúčenie od rodičov iným spôsobom ako dospelí, ale aj tí najmenší cítia keď niekto dôležitý odišiel.

Dokonca aj nemluvňatá poznajú ak sa niekto náhle vytratí z ich maličkého sveta. Veľa
psychológov je presvedčených, že dieťa sa rýchlo primkne svojmu prvému opatrovníkovi a rýchlo zistí ak sa tento na dlhší čas vzdiali alebo celkom odíde. Najmenšie deti budú často plakať, spať menej alebo viac ako zvyčajne jesť v neobvyklom čase a podobne.

Veľa detí či už menších alebo aj v puberte by chcelo rozumieť svojim obavám a vyrovnať sa s pocitmi strachu a neistoti, ale vo svojom okolí nemajú medzi dospelými primeraný vzor. Boja sa povedať pravdu o tom čo cítia, aby sa im nevysmiali alebo ich nepovažovali za slabochov. Potlačované pocity sa potom môžu prejaviť v psychosomatických symptómoch a poruchách správania, preto je veľmi dôležité, aby si našli ten správny spôsob ako dať na javo čo cítia.

Niekoľko tipov ako pomôcť trúchliacim deťom:

• Falošné uisťovanie neodstráni strach, ktorý doprevádza pocit straty blízkej osoby. Deti sa veľmi často boja, že prídu aj o zvyšných členov rodiny či blízkych. Pocit strachu z neznáma je spoločný dospelým aj deťom.
• Je dôležité dať deťom pravidelnú činnosť a určiť hranice a nerobiť veľké zmeny, obzvlášť v prvom roku života v novej rodine.
• Pochopte, že nahnevané reakcie sú prirodzenou reakciou a patria k zdravému procesu vyrovnávania sa so stratou za predpokladu, že tým nepoškodzuje seba alebo svoje okolie. Nie je nutné, aby ste do podrobnosti rozumeli všetkému čo sa deje.
• Odpovedajte na otázky tak ako prichádzajú. Aj keď to znie jednoducho, pre dospelých to nie je vždy samozrejmosťou. Dieťa nie vždy dokáže čakať na tú správnu chvíľu a rovnako nemusí byť jeho pocitové prežívanie obmedzené na slzy. Často je príznakom duševného trápenia aj bolesť žalúdka alebo nespavosť.
• Nadovšetko je potrebné byť trpezlivý pri problémoch v škole aj doma, dovoliť dieťatu, aby si prinieslo obľúbenú vec z pôvodného domova alebo fotku obľúbeného člena rodiny.

autor: M. P.

---

---