Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými vyučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Tieto ťažkosti majú individuálny charakter a vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy a nevyzretosti kognitívnych centier mozgu.

Medzi špecifické poruchy učenia patrí:

• dyslexia - porucha čítania,
• dysgrafia - porucha grafického prejavu, najmä písma,
• dysortografia - porucha pravopisu,
• dyskalkúlia - porucha matematických schopností.

Dyslexia

Čítanie je ucelený proces, ktorý v sebe zahŕňa vedomé zameranie na text, prenos grafických znakov do mozgu, ich dekódovanie, zostavenie do slov a uloženie do krátkodobej pamäte.

Dieťa musí byť schopné zamerať pozornosť na text, nerozptyľovať sa tým, čo sa deje okolo. Musí zreteľne vidieť tvar písmen a tak následne očami prechádzať zľava doprava po písmenách a v rovnakom okamihu skladať z reťazca písmen slová a zo slov utvárať vety. Reťazec písmen, ktoré vidí, musí postupne previesť do mozgu, no ich presná pozícia musí zostať na mieste. Mozog musí vedieť rozoznať písmená, vytlačené rôznymi typmi písma, veľkými či malými.

Najčastejšou príčinou dyslexie (poruchy čítania) sú ťažkosti vo fonologickom spracovaní - teda v procese, pri ktorom neznáme slovo mozog rozkladá na zvukové zložky. Tieto ťažkosti môže značne skomplikovať problém so slovnou pamäťou -ťažkosťami so znovuvyvolávaním práve prečítaných slov. Niektoré deti majú problém s vizuálnym vnímaním, teda so spôsobom, akým ich mozog vníma tvary písmen. Mozog takéhoto dieťaťa dobre nerozoznáva, alebo si chybne vykladá tvary písmen. V praxi je to napr. zamieňanie písmen „b“ a „d“.

Deti s poruchami učenia majú často problémy so sústredením sa, impulzívnosťou či udržaním pozornosti. Pre nepozornosť dieťa vidí na začiatku slova, uprostred, či na konci slova nesprávne písmená, alebo si nevšimne správne poradie písmen v slove. Ťažkosti im robí i rozkladanie slov na slabiky a skladanie slabík do slov. Častou komplikáciou je i porucha krátkodobej pamäte, prejavujúca sa najmä pri zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom. Krátkodobá pamäť predstavuje vlastne dlhšie trvajúce sústredenie pozornosti, bez ktorej nie je možné učiť sa.

Dysgrafia

Porucha grafického prejavu sa často vyskytuje u detí s dyslexiou alebo dysortografiou. Postihuje grafický, písomný prejav, osvojovanie si tvarov písma. Proces písania ovplyvňuje grafomotorika a mentálne funkcie (vnímanie, predstavy, fantázia, myslenie, reč, pamäť, pozornosť ), ktoré sa pri písomných aktivitách uplatňujú počas celého života. Príčiny ťažkostí s písaním sú špecifické, individuálne. Najčastejšie ide o motorické (pohybové) ťažkosti a poruchu vizuálneho (zrakového) vnímania.

Pohybové ťažkosti postihujú spôsob, akým sa písmená tvoria. Dieťa síce dokáže robiť úkony potrebné na vytvorenie písmen, ale nesprávne funguje časť jeho mozgu, ktorá zabezpečuje postupnosť a neprerušovanosť týchto úkonov.

Porucha jemnej motoriky je príčinou ťažkostí pri úkonoch spojených s presnou prácou prstov - pri písaní, kreslení, zaväzovaní šnúrok, strihaní, zapínaní gombíkov a pod. Porucha vizuálneho vnímania zapríčiňuje ťažkosti pri rozpoznávaní tvaru písmen a ich umiestnení.

Písmo dysgrafika je ťažko čitateľné, napriek jeho úpornej snahe. Dieťa píše úhľadne len vtedy, keď píše extrémne pomaly a venuje písaniu veľmi dlhý čas. Písanie je potom preň príliš únavné a preto môže získať odpor k písaniu, alebo úplne odmieta písať. Tieto deti preto nesmieme preťažovať písaním.

spracovala: Bibiána Želisková