startportalspacerdomain.skspacerblog.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk
banner

Skupáň Jack a veľká tekvica

line

zaujímavosti




print Vytlačte článok  send Doporučte článok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Vyrezávanie zubatých tekvíc so sviečkou vo vnútri je obľúbenou kratochvíľou nielen za “veľkou mlákou“ odkiaľ tento zvyk prišiel, ale aj u nás. Len málokto však pozná starú írsku legendu o skupáňovi Jackovi a jeho poslednej stávke.
halloweenSkupáň Jack bol starý kováč a pijan, ktorý viac ako plnú fľašu miloval zlomyseľné žarty. A tak sa stalo, že raz na ceste do svojej obľúbenej krčmy stretol diabla osobne. Napadlo ho, že sa určite blíži jeho posledná hodina a tak rohatého pozval na svoj posledný pohárik, za ktorý mu ponúkol vlastnú dušu.

Jackovi sa však za vypitý „trúnok“ nechcelo zaplatiť a tak presvedčil diabla, aby sa premenil na strieborný šesták, ktorým zaplatí a keď krčmár zaspí, satan môže na seba znovu vziať ľudskú podobu a vykĺznuť z krčmy.

Len čo však pri prázdnych "pollitrákoch" zacinkala strieborná minca, figliar Jack si ju rýchlo strčil do vrecka, vedľa malého strieborného krížika, ktorý tam nosieval. Diabol tak nemohol na seba vziať ľudskú podobu a Jack ho držal v zajatí tak dlho, kým mu nesľúbil, že ho 10 rokov nechá na pokoji.

Sľúbené roky utiekli ako voda a Jack ani nevedel ako zastal zoči voči diablovi, ktorý sa potmehúcky usmieval. „Tvoj čas sa naplnil“, hovorí pekelník. Pôjdeš so mnou. Jack rýchlo rozmýšľal, čo robiť a dostal nápad: „Skôr ako sa vydám na poslednú cestu, rád by som ešte zjedol to šťavnaté jablko z najvyššieho konára tamtej jablone.“

Diabol si myslel, že nemá čo stratiť, vyskočil na jabloň a z jej najvyššieho konára odtrhol ten najkrajší a najšťavnatejší plod. Ani Jack však nelenil a kým rohatý liezol na strom, vyryl do jeho kmeňa znamenie kríža. Diabol bol zas v pasci. Tentokrát musel Jackovi sľúbiť, že jeho dušu nevezme po smrti do pekla.

Keď Jack po rokoch skutočne zomrel, putoval ako prízrak k nebeskej bráne, ale tam preňho miesta nebolo. Tak zaklopal na pekelnú bránu, kde už čakal diabol a opýtal sa ho, či by nemohol zostať tam. Diabol však musel dodržať sľub, ktorý pred rokmi dal a brány pekelné zostali pred Jackom zatvorené.

- „Kam sa len podejem?“, bedákal nešťastný Jack.
- „Tam, odkiaľ si prišiel“, odvetil diabol.

Jackova cesta na zem bola studená a ponorená v tme. Skupáň Jack preto prosil diabla, aby mu poskytol aspoň nejaké svetlo. Diabol nelenil a hodil po ňom malý žeravý uhlík. Jack si ho vložil do prázdnej tekvice, svojho obľúbeného jedla, ktoré počas svojho života kradol, kde sa dalo. A s takýmto lampášom sa vraj po svete túla dodnes.

spracoval: M. P.

rightend