„Ocko, ocko sa vrátil“, rozradostené deti vyskočili zo zeme.
„Ako ste sa mali deti?“
„Boli sme s mamičkou v meste.“
„To je dobre, aspoň ste si trošku oddýchli.“
„Ahoj zlatko“, pozdravil Jakub manželku a na chvíľu sa stratil v kúpeľni.
„Mamička!“, priložili si deti prst k ústam, zajtra je deň otcov a my by sme chceli otecka prekvapiť. „Pomôžeš nám?“
„Pravdaže vám pomôžem“, usmiala sa mamička a tri bystré hlávky spoločne hútali ako ocka prekvapiť.

V nedeľu ráno deti vstali skôr ako zvyčajne. Radosť v srdiečkach im nedala spať. Potichúčky vybehli do záhrady a stratili sa medzi kríkmi, ktoré lemovali živý plot. Stôl bol prestretý uprostred záhrady. Pečivo v jednom košíku, chlieb v druhom a v strede džbán plný čerešňovej vône.
„ Kto je tu?“ - ozval sa ockov hlas. Spoza kríkov sa však neozývalo nič. Len na stôl pribudol syr, šunka a jahodová zmrzlina. Ocko v domnení, že sa mu čosi prisnilo, vrátil sa späť do postele.
„Ocko, nemohli by sme dnes raňajkovať v záhrade?“
„ To vieš, že mohli, princezná. Dnes budeme raňajkovať v záhrade“, rozhodol ocko a vtisol dievčatku bozk na čelo.

Chlapci vzorne stáli pri dverách.
„Mami, ešte nejde?“
„Ešte chvíľku...“, povedala mamička.
„Už idú!“, poskakovali chlapci. „Už idú...“
Kristínke žiarili očká. Drobná rúčka sa strácala v otcovej veľkej dlani. „Mami, dnes budeme raňajkovať v záhrade“, štebotalo dievčatko, keď sa spoločne blížili k prestretému stolu.

Džem chutil výborne. Rožky sa strácali šibnutím čarovného prútika a po zmrzline, ktorá sa roztopila skôr ako prišla na rad, neostalo ani chýru. V to ráno šťastie rozkvitlo uprostred záhrady.

Popoludní prišli deti odvedľa. Priniesli balík, ktorý bol určený pre ocka. Keď ho ocko rozbalil, rozplakal sa. V balíku stálo napísané: PRE NAJLEPŠIEHO OCKA NA SVETE.
Milý ocko, ďakujeme ti, že sa s nami hráš i keď si unavený. Naše srdiečka ťa veľmi ľúbia.
Kristínka, Karolko, Matúš.

15.6. – sviatok všetkých ockov

autor: Bibiána Želisková