startportalspacerdomain.skspacerblog.portal.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk
banner

Jód náš každodenný

line

výživa




print Vytlačte článok  send Doporučte článok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Celosvetovo trpí približne jedna miliarda ľudí na nedostatok jódu. V Európe ich je približne 60 miliónov. Chorobám z nedostatku jódu sa dá pritom predchádzať zvýšeným prísunom jódu do organizmu.

tehotna-zenaJód

Jód je stopový prvok a tvorí približne 60 % objemu hormónov štítnej žľazy. Tieto sú pre vývoj a život organizmu nepostrádateľné. Pri jeho nedostatku štítna žľaza nedokáže produkovať dostatočné množstvo hormónov (tyroxín a tyroníny), dôsledkom čoho dôjde k nepriaznivým zmenám v celom organizme. Štítna žľaza sa zväčší a vzniká hrvoľ - struma.

V minulosti sa v niektorých našich regiónoch vyskytoval tak závažný nedostatok jódu, že mnohokrát viedol k vnútromaternicovým poruchám vývoja dieťaťa a k narodeniu detí s poruchami psychiky a rastu (kreténizmus). Kreténizmus sa už dnes v našich končinách takmer nevyskytuje, ale odhaduje sa, že celosvetovo sa narodí asi 100 tisíc takto postihnutých detí ročne.

Ale aj menší nedostatok jódu v prenatálnom období a v ranom kojeneckom veku negatívne ovplyvňuje správny rast a vývoj ľudského organizmu a môže viesť k miernemu poškodeniu vývoja inteligencie. Toto sa častokrát odhalí až v školskom veku.

S deficitom jódu v organizme súvisia často aj poruchy sústredenia, spomalené reflexy, suchá koža, zápcha a pocit chladu v končatinách. Sú to príznaky, s ktorými mnohí z nás lekára väčšinou ani nenavštívia. U žien je nedostatok jódu jednou z príčin porúch menštruačného cyklu a problémov s tehotenstvom. U mužov zasa príčinou porúch plodnosti.

Predpokladá sa, že celosvetovo trpí rôznou úrovňou deficitu jódu približne 800 miliónov až 1,5 miliardy ľudí. Denná spotreba jódu sa odhaduje u kojencov 50 µg, u detí v závislosti na veku 90 µg až 120 µg, u dospievajúcich a dospelých 150 µg, u tehotných a dojčiacich žien 200 µg. Užitie tohto množstva z bežných potravín je veľmi problematické predovšetkým vo vnútrozemských oblastiach, vrátane Slovenska.

Hlavným prirodzeným zdrojom jódu sú morské ryby (napr. treska, morská šťuka, makrela, tuniak, sardinky,…), ktoré sa na našom jedálenskom stole väčšinou objavujú iba sporadicky. Je to škoda. O to viac, že vedľa vysokého obsahu jódu obsahujú dôležité omega – 3 mastné kyseliny s dlhým reťazcom, ktoré ľudský organizmus chránia pred rozvojom a komplikáciami aterosklerózy. Preto je veľmi vhodné zaraďovať morské ryby do svojho jedálneho lístka aspoň dvakrát týždenne. Prirodzený obsah jódu v potravinách rastlinného pôvodu veľmi kolísa v závislosti na obsahu jódu v pôde. Všeobecne môžeme povedať, že je v našich podmienkach veľmi malý.

K zabezpečeniu dostatočného zásobovania obyvateľstva jódom sa musia potraviny jódom obohacovať. Bežne sa takto jódom obohacuje kuchynská soľ. (Pozor ale, nie každá jedlá soľ v obchode musí jód obsahovať. Spotrebiteľ by si mal preveriť, či je na výrobku uvedené, že jód obsahuje a preferovať soľ, ktorá je obohatená.) V súčasnosti sa už nemusíme obávať straty jódu pri skladovaní. K zabezpečeniu fyziologickej potreby však príjem jódu z obohatenej soli, ktorá sa používa pri dochutení pokrmov, či už doma alebo v reštaurácii, nestačí. Najväčšiu časť denného príjmu soli tvorí tzv. „skrytá soľ“, t. j. soľ v rôznych potravinárskych výrobkoch, ktorá pôvodne obohatená nebola. Avšak niektorí potravinárski výrobcovia už pochopili význam používania jódovanej soli a používajú ju napr. pri výrobe pekárskych výrobkov a údenín. Musíme si však uvedomiť, že s ohľadom na prevenciu vysokého krvného tlaku je žiaduce solenie a spotrebu soli celkovo obmedzovať na čo najnižšiu mieru. Hľadajú sa preto ďalšie cesty, ako s nedostatkom jódu bojovať.

Jódom sa obohacujú ďalšie druhy potravín (napr. kojenecká výživa, detské piškóty, nápoje… ). Rovnako možno podávať hospodárskym zvieratám krmivo obohatené o jód a tak významne zvýšiť obsah jódu v mlieku, mäse či vajciach.

U niektorých skupín populácie je na mieste umelé doplňovanie jódu jodidovými tabletami alebo rôznymi kombinovanými prípravkami. Týka sa to detí v puberte, ale predovšetkým tehotných a dojčiacich žien, u ktorých nie je prakticky možné zvýšenú spotrebu jódu pokryť z bežnej stravy.

Voľbu prípravku a veľkosť dávky je potrebné konzultovať so svojim lekárom. Zvyčajne býva doporučený Jodid 100 µg denne. Pokiaľ má týmto spôsobom dojčiaca žena zaistený dostatočný príjem, má dostatočný prísun jódu i kojenec z materského mlieka. Novorodenci a kojenci, ktorí nie sú kojení, dostávajú umelú kojeneckú výživu, ktorá je dnes jódom obohacovaná, takže umelé mlieko obsahuje dostatočné množstvo jódu. Rovnako niektoré potraviny pre výživu starších detí (detské piškóty, sirupy,...) môžu byť obohatené jódom.

Treba mať však na zreteli aj to, že jódom sa možno "predávkovať". Nadbytok jódu môže spôsobiť tvorbu jódových akné, poruchy žalúdka a čriev, žihľavku a zápal spojiviek. Nadmerný príjem, v obsahu väčšom ako 10 až 30 násobok odporúčanej dávky, môže vyvolať afty, kovovú chuť, dýchacie ťažkosti, bolesti hlavy, vriedky v ústach, zdurenie slinných žliaz, kožné vyrážky, hnačku a zvracanie. Sú to príznaky tyreotoxikózy.

Aj pri nadbytku jódu môže dôjsť k zdureniu štítnej žľazy. Príznakmi hypertyroidizmu, či hypertyreózy sú: prehnaná aktivita, rýchle reflexy, stavy úzkosti, váhový úbytok, zvýšenie telesnej teploty, palpitácia srdca pri jeho zaťažení alebo pri nadmernom pití kávy a iné.

Význam jódu pre náš organizmus je dôležitý a preto si jeho množstvo v našej strave musíme strážiť. Mali by sme kupovať výrobky obohatené o jód, používať jodizovanú soľ a konzumovať morské ryby. Tehotné a dojčiace ženy, by si mali jeho množstvo dopĺňať aj pomocou doplnkových prípravkov v dávkach doporučených svojim lekárom. Avšak treba mať na zreteli aj to, že sa jódom možno predávkovať a spôsobiť si tak rôzne poškodenie organizmu. Preto netreba prekračovať dávky doporučené lekárom.

Spracoval Mgr. Ľudovít Veľas


Články na tomto portáli majú charakter všeobecnej informácie. Ich cieľom nie je nahrádzať odborné zdravotné vyšetrenie a starostlivosť. Redakcia nenesie žiadnu zodpovednosť za následky spôsobené diagnostikou alebo liečbou výlučne na ich základe bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným odborníkom.



line

Diskusia


forum 12.12.2007: milan, re: Diskusia k článku
forum 27.11.2007: admin, Diskusia k článku "Jód náš každodenný"
rightend