Škola je častým jablkom sváru medzi rodičmi a deťmi. Rodičia s výsledkami svojich potomkov v škole nie sú spokojní. Majú právo žiadať od svojich detí viac?

Teória hovorí:
„Človek potrebuje od začiatku života určité podnety zo svojho prostredia, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú procesy učenia a tým i jeho vývoj. Učenie má zmysel iba vtedy, ak vedie k zmysluplnému životu a sprostredkuje poznatky o ľuďoch a o svete a dieťaťu sprostredkuje radosť.“

Ako je to v praxi?
Prax poukazuje na to, že deti do učenia častokrát nútime. Musia sa učiť predmety, ktoré nie sú pre nich natoľko zaujímavé, aby im venovali dostatočnú pozornosť. Majú právo si vyberať? Určite nie, školský systém nie je natoľko „premakaný“, aby dovoľoval venovať sa od začiatku tomu, čomu dieťa chce, resp. na čo má nadanie. I keď na druhom stupni základných škôl a na stredných školách táto možnosť sčasti je, predsa predstava dieťaťa často krát nezodpovedá predstave školy, resp. školskému systému, ktorý od neho vyžaduje častokrát i to, s čím dieťa nie je vnútorne stotožnené. Je však pravdou, že dieťa základné poznatky v určitých oblastiach musí mať! Škola, rodič ani učiteľ v tom veľa nezmôžu. Je len úlohou učiteľa a rodiča motivovať dieťa tak, aby javilo o dané predmety záujem, čo značne uľahčí prístup k škole a to sa sčasti prejaví i na známkach. Napr. dejepis je nutné učiť sa bez ohľadu na to, či nás dejiny zaujímajú, alebo nie. Rovnako ako fyziku či prírodopis. Základné poznatky musíme mať. Je úlohou školstva prepracovať systém tak, aby tých poznatkov, ktoré sa vyžadujú od žiaka nebolo veľa. Tie dieťa zbytočne zaťažujú. Ak dieťa dostáva informácie z jednotlivých predmetov, ktoré sa mu zdajú bezpredmetné, odmieta sa učiť. Potom sa škola stáva nezábavnou, nepríťažlivou.

Teória hovorí:
„Teória učenia vychádza z predpokladu, že rozvoj inteligencie a myslenia nie je závislý od vrodených štruktúr. Závisí len od toho, aké podnety na učenie dieťa získalo a akým spôsobom na ne reagovalo.“

Ako je to v praxi:
Láske k učeniu sa nedá naučiť. Alebo dieťa školu miluje, alebo nenávidí. Ak sa mu škola sprotiví, ťažko postoj zmeniť. Ak je dieťa šikovné, látku si v škole rýchlo zapamätá, nepotrebuje veľa času na učenie. Známky ani inteligencia však nezávisia od dĺžky učenia. Niektoré deti sa učia menej a majú dobré známky, niektoré zas viac a známky o tom nesvedčia. Inteligencia nie je priamo úmerná množstvu naučenej látky, tak isto ako dobré známky nezávisia od inteligencie. Niekedy inteligentnejšie dieťa môže mať horšie výsledky v škole ako dieťa, ktorého inteligenčný kvocient je podstatne nižší. Práve vysoko inteligentné deti majú časté problémy so školou a to nielen čo sa týka známok, ale i správania. Dieťa s túžbou „po vzdelaní“ (pod vzdelaním sa nemyslí len škola), si zdroj učenia vyhľadá samo a zaujíma sa zväčša o to, čo ho baví. Nie každé dieťa však pochopí, že učenie je potrebné. Na to musí prísť častokrát samo.

Známky nie sú všetko, alebo menej je niekedy viac

Známky sú pomerne „malým“ ohodnotením dieťaťa. Rovnako ako inteligencia nezdieľa priamu úmernosť so známkami, či vedomosťami získanými v škole, tak i škola nie je jediným zdrojom inteligencie a rozvoja dieťaťa. Podstatnú úlohu v tom zohráva rodič. Inteligencia je však vrodená, no možno ju po celý život rozvíjať. Práve školy majú v tomto zelenú. Otázkou ostáva, či poskytujú deťom skutočne to, čo pre svoj život potrebujú. Podstatné je, aby okrem získaných vedomostí získavali i dostatočné sebavedomie (nie podpriemerné alebo nadpriemerné) a rovnako pozitívny prístup k životu, v ktorom sa to neskôr prejaví.

Ak máte pocit, že výsledky vašich deti nie sú primerané k vašej k spokojnosti, skúste si odpovedať na pár otázok: „Prečo mi tak veľmi záleží, aby moje dieťa malo dobré známky? Čo všetko je problémom v prístupe k škole z mojej strany (zo strany rodiča)? Viem dieťa rešpektovať a motivovať rovnako s dobrou známkou ako i s tou zlou? Má pre mňa moje dieťa rovnakú hodnotu v oboch prípadoch?“ Ak si nebudete istí nejakou odpoveďou, prehodnoťte ju v sebe ešte raz. Veď nik vaše dieťa nepozná lepšie ako vy. A nezabudnite: „Každé dieťa má právo na to, že nemusí byť vzorným žiakom“.

autor: Bibiána Želisková