Adelkin nespútaný prístup k životu je osviežujúci, naopak mohutné mrnčanie „píli uši“ bez ohľadu na to, či dcérka práve dostala chuť na keksík pred obedom, alebo zatúžila po prvom domácom miláčikovi. Akokoľvek nepríjemne to znie, odborníci tvrdia, že fňukanie je v 3. - 4. roku dieťaťa celkom prirodzené, dieťa si začína uvedomovať samo seba a cieľavedome túžiť práve po tom, čo nemôže mať. Rýchlo zistí, že rodičia v záujme zachovania duševného zdravia radšej splnia aj to najbizarnejšie želanie. Ako nepodľahnúť a nenechať sebou manipulovať?

Vyberme si „vatu“ z uší. Deti dokážu fňukať celý deň, tušia, že „opakovanie je matkou múdrosti“, preto musíte ich tréning prekaziť už v zárodku. Deti sa učia predovšetkým pozorovaním okolia, nebojte sa ich správaniu nastaviť zrkadlo. Predveďte im ako ich vystrájanie vyzerá očami najbližších. Všímajte si, kedy je detské mrnčanie následkom únavy alebo hladu. Pravidelná večierka a niečo na zahryznutie po ruke vám pomôžu fňukaniu predísť.

Usilujte sa prísť na kobylku detským rozmarom. Chce dieťa prostredníctvom fňukania presadiť svoje? Povedzme, že ste sa vybrali na nákup a v obchode sa na chvíľu pristavíte. Dieťa sa začne nudiť a „oheň“ je na streche. Môžete tomu predísť tak, že dieťa do nákupu zapojíte, necháte ho vybrať jabĺčka do košíka alebo spočítať pečivo.

Nepotrebuje Váš potomok občas jednoducho „vypustiť trochu pary“? Rovnako ako sa dospelí potrebujú „odbúrať“ po ťažkom dni v práci alebo po nepríjemnej konfrontácii, aj 3-4 ročné deti veľmi túžia podeliť sa s vlastnými zážitkami. Povedzme, že dieťa na jarmoku veľmi túži po ďalšom balóniku napriek tomu, že už jeden má. Skúste mu dohovoriť: „Pozri sa naokolo, každý má len jeden balónik.“ Prejavíte tak prospešnú solidaritu s detskými pocitmi a súčasne zamietnutie želania racionálne zdôvodnite.

Neviete si rady s nástojčivým mrnčaním v uličke pri pokladní, ktoré deti láka bohatým výberom sladkostí? Tu sa aj ten najposlušnejší syn či dcéra premenia na úporného ufňukanca, ktorému každý rodič v rámci zachovania dobrej povesti u prizerajúceho sa okolia radšej rýchlo ustúpi. Na radosť rodičov aj zubárov ponúkajú odborníci aj iné riešenie. Kedykoľvek váš predškolák po niečo zatúži a dá to rodičom najavo pokojným a zdvorilým hlasom, odmeňte ho za to tým, že mu prianie podľa možnosti splníte a aj keď ho v záujme dobrej veci splniť nemôžete, dieťa za slušnú prosbu vždy pochváľte.

Žiadny rodič sa neubráni pokušeniu jednať so svojimi deťmi autoritatívne, ale rozhodne by taký prístup nemal byť pravidlom. Dieťa tým prichádza o možnosť sebavyjadrovania, ktorá je dôležitou súčasťou spoločenských zručností a komunikácie medzi rovesníkmi.

spracoval: M. P.