Domov vytvárajú aj oteckovia

vzťahy
Vo väčšine domácností sa so slovným spojením starostlivosť o dieťa spája žena – matka. Do istej miery je to aj úplne logické, veď práve ona dieťa vynosí a porodí. Po fyzickom oddelení pupočnej šnúry zostáva so svojím potomkom spojená nielen citovo, ale aj inštinktívne.
Neraz sa to začína už v prvých mesiacoch tehotenstva. Budúci oteckovia sprevádzajú svoje manželky, či partnerky na pravidelné vyšetrenia a kontroly. S napätím sledujú na monitoroch moderných prístrojov rast a pohyby svojich ešte nenarodených ratolestí. Kontrolujú tlkot ich srdiečka a uisťujú sa o tom, či sa stanú otcom dcéry alebo syna.
Príchod dieťaťa na svet, teda samotný pôrod je natoľko významnou udalosťou, že nejeden otecko si ju v súčasnosti nenechá ujsť. Avšak prítomnosť pri pôrode musia oteckovia zvažovať poriadne, pretože pôrod určite nie je žiadne predstavenie v kine, či v divadle. Napriek tomu neraz muž neodhadne silu svojho emocionálneho cítenia. Takže niekedy sa stane, že rodiacej žene nečakane pribudnú aj obavy o muža, ktorý chcel byť pre ňu pri pôrode oporou. Napriek týmto nehodám si ženy cenia ochotu mužov zúčastniť sa pôrodu.
Odchodom z pôrodnice sa začína kolotoč starostlivosti o novorodenca. Kŕmenie, prebaľovanie, kúpanie, pestovanie. Dnes sa už nejeden muž rád a s hrdosťou zapojí do týchto činností. Pre mnohých z nich je to v dnešnej dobe neustálych stresov v zamestnaní príjemný relax a oddych, za ktorý ich každá žena ešte aj ocení. A muž neraz dokáže úplne zabudnúť na problémy v práci, prípadne sa mu už aspoň nezdajú natoľko zaťažujúce.
Prichádzajú prvé pieskové hrady, veže z kociek, rôzne skladačky a vymaľovávanky. Neskôr rôzne hry, naháňačky, schovávačky, hry s loptou, prvý futbal. Tu niekde sa aj upevňuje vzťah dieťaťa a otca, ktorý sa zrodil už pri prvom kontakte s novorodencom. A tu niekde sa aj muži učia oddeľovať rodinné radosti od pracovných povinností a starostí.
S nástupom školských povinností sa aj pre otcov otvára nová dimenzia vo vzťahu k dieťaťu. Pomoc s domácimi úlohami, či učením neraz vyprovokuje školáka k dôverným rozhovorom o zážitkoch zo školy, o jeho radostiach aj trápeniach.
Spoločné večere a večery v kruhu rodičov a súrodencov sú pre mnohých pracovne vyťažených oteckov neraz viac záťažou, než príjemnou formou odpočinku. No v každom prípade je to investícia do budúcnosti. Rodinné večery, stretnutia po absolvovaní celodenných povinností bude dieťa vnímať ako príjemnú súčasť domova. Domova, do ktorého sa rád bude vracať aj v čase svojej dospelosti, so svojou rodinou a svojimi deťmi.
autor: Janka Humlová