Detská povaha a poradie narodenia
bábätká
Jedináčik sa nevie podeliť, najstarší by všetkým šéfoval a prostredný je... nuž zakliesnený medzi dvoma súrodencami. Je to len zažitý stereotyp, alebo má poradie, v akom deti prídu na svet, naozaj nejaký vplyv na formovanie ich povahy v ďalšom živote?
Osobnosť človeka istotne nestojí a nepadá na jeho poradí medzi súrodencami. Nezanedbateľným faktorom pri formovaní povahy je skôr spôsob, akým sa súrodenci jeden k druhému správajú a získavajú pozornosť svojich rodičov. Rodičia často nevedomky tento druh „súťaživosti“ medzi deťmi podporujú. Pozrime sa na niekoľko modelových situácií:
Erikovo správanie je typickým príkladom rodiaceho sa sebavedomia. Prvorodení nemajú starších súrodencov, ktorí by si z nich uťahovali, keď sa učia zaväzovať si šnúrky na topánkach, alebo si prvýkrat sadnú na bicykel. Rodičia berú ich výchovu nezriedka veľmi vážne a veľmi prežívajú aj ten najmenší vývinový míľnik. Niet sa čomu diviť, ak im chýba zmysel pre humor a bývajú impulzívni a ctižiadostiví. Je pre nich ľahké podľahnúť perfekcionizmu, keď sledujú puntičkárstvo svojich rodičov. Očakávajú, že sa im všetko vydarí na prvý pokus a keď sa im dlhšie nedarí, začnú o sebe pochybovať a strániť sa nových činností. Perfekcionisti totiž len neradi robia chyby a veľmi ťažko si ich priznávajú pred ostatnými.
Rodičia - perfekcionisti - bývajú pri výchove svojich potomkov pedantní, vzťahovační, precitlivelí. Vychovávajú pevnou rukou a ich očakávania často nepočítajú s povahou a reálnymi schopnosťami ich potomkov.
Druhorodené dieťa bude podľa znalcov hľadať svoje „miesto pod slnkom“ v protiklade k svojmu staršiemu súrodencovi. Jeho povahu nemožno jednoznačne odhadnúť. Povedzme, že sa starší súrodenec rád svojim rodičom zalíška. Jeho prostredný súrodenec sa bude zubami nechtami vzpierať rodičovskej autorite. V očiach prostredného je starší súrodenec uchvatiteľom rodičovskej priazne a ten, ktorému sa všetko prepečie. Aby získal nejaké výhody pre seba, nezaváha zasadiť súrodencovi "ranu pod pás". Sú pri tom obratne diplomatickí, vedia robiť kompromisy a prehrávať. Patria medzi životných realistov a nemávajú nadsadené očakávania. Zriedka bývajú rozmaznaní, cenia si svoju nezávislosť a ich najlepší priatelia nepatria medzi rodinných príslušníkov.
Pri výchove tretieho a ďalšieho dieťaťa bývajú rodičia sebaistejší ako pri prvom a tak sa "benjamínkom" veľa nezbedností prepáči. Len málokedy im rodičia prideľujú väčšiu zodpovednosť, preto bývajú tolerantní, citliví a spoločenskí. Žiadnej ruži však nechýbajú tŕne a tak aj najmladší radi "vystrkujú rožky". Svojich súrodencov často pokladajú za väčších, nadanejších a rýchlejších a snažia sa im vyrovnať rebelantstvom, výbušnou povahou, rozpustilosťou a tendenciou manipulovať ľuďmi vo svojom okolí.
Podobne ako prvorodené deti bývajú jedináčikovia sebaistí, výreční, so silným zmyslom pre detail a dobrým školským prospechom. Jedináčikovia "domasedi" sa môžu už odmalička stať malou kópiou svojich rodičov. Absencia rovesníkov počas dospievania im môže priniesť výraznú náklonnosť k sebectvu a perfekcionizmu.
Najstaršie deti
Štvorročný Jurko sa nedotkne obloženého chleba, kým mu z neho mamička nezreže kôrku. Jeho starší brat Erik pri stole rád „zakročí“ a pokarhá svojho brata za to, že neje kôrku. Mama mu potom musí pripomenúť, že sa nepatrí, aby svojmu bratovi prikazoval ako dospelí.Erikovo správanie je typickým príkladom rodiaceho sa sebavedomia. Prvorodení nemajú starších súrodencov, ktorí by si z nich uťahovali, keď sa učia zaväzovať si šnúrky na topánkach, alebo si prvýkrat sadnú na bicykel. Rodičia berú ich výchovu nezriedka veľmi vážne a veľmi prežívajú aj ten najmenší vývinový míľnik. Niet sa čomu diviť, ak im chýba zmysel pre humor a bývajú impulzívni a ctižiadostiví. Je pre nich ľahké podľahnúť perfekcionizmu, keď sledujú puntičkárstvo svojich rodičov. Očakávajú, že sa im všetko vydarí na prvý pokus a keď sa im dlhšie nedarí, začnú o sebe pochybovať a strániť sa nových činností. Perfekcionisti totiž len neradi robia chyby a veľmi ťažko si ich priznávajú pred ostatnými.
Rodičia - perfekcionisti - bývajú pri výchove svojich potomkov pedantní, vzťahovační, precitlivelí. Vychovávajú pevnou rukou a ich očakávania často nepočítajú s povahou a reálnymi schopnosťami ich potomkov.
Prostredné deti
Prostredný syn Hugo je pravým opakom svojej staršej sestry. Katka je každé ráno do školy nachystaná načas, zatiaľ čo Hugo stále volá mamičku, aby mu zo skrine vybrala veci na oblečenie, obliekla vetrovku, alebo odniesla školskú tašku do auta, hoci to všetko už dávno dokáže sám. A hoci sa Hugo rád hrá so svojimi mladšími bratmi, dvojičkami, len zriedka sa ponúkne prvý a neopatruje ich tak, ako jeho staršia sestra.Druhorodené dieťa bude podľa znalcov hľadať svoje „miesto pod slnkom“ v protiklade k svojmu staršiemu súrodencovi. Jeho povahu nemožno jednoznačne odhadnúť. Povedzme, že sa starší súrodenec rád svojim rodičom zalíška. Jeho prostredný súrodenec sa bude zubami nechtami vzpierať rodičovskej autorite. V očiach prostredného je starší súrodenec uchvatiteľom rodičovskej priazne a ten, ktorému sa všetko prepečie. Aby získal nejaké výhody pre seba, nezaváha zasadiť súrodencovi "ranu pod pás". Sú pri tom obratne diplomatickí, vedia robiť kompromisy a prehrávať. Patria medzi životných realistov a nemávajú nadsadené očakávania. Zriedka bývajú rozmaznaní, cenia si svoju nezávislosť a ich najlepší priatelia nepatria medzi rodinných príslušníkov.
Najmladšie deti
Keď sa mamička opýtala svojej prostrednej dcérky, akú knižku im v škôlke v ten deň prečítali, len málokedy naozaj počúvala, čo jej Katka hovorí. Vždy jej do toho vstúpil najmladší syn, takže si dodnes nevie spomenúť na jedinú dcérinu odpoveď.Pri výchove tretieho a ďalšieho dieťaťa bývajú rodičia sebaistejší ako pri prvom a tak sa "benjamínkom" veľa nezbedností prepáči. Len málokedy im rodičia prideľujú väčšiu zodpovednosť, preto bývajú tolerantní, citliví a spoločenskí. Žiadnej ruži však nechýbajú tŕne a tak aj najmladší radi "vystrkujú rožky". Svojich súrodencov často pokladajú za väčších, nadanejších a rýchlejších a snažia sa im vyrovnať rebelantstvom, výbušnou povahou, rozpustilosťou a tendenciou manipulovať ľuďmi vo svojom okolí.
Jedináčikovia
Pretože jedináčikovia nemajú súrodenca, s ktorým by sa mohli hrať, rýchlo sa naučia sebestačnosti. Hoci môžu mať navonok veľa priateľov, pri pohľade zblízka ľahko zistíme, že sú v skutočnosti samotármi. Aj keď mimoriadna sebestačnosť určite má svoje výhody, vnútorná samota ako charakterový rys so sebou nesie sklony k precitlivenosti, hypochondrii či ťažkostiam s prežívaním hnevu.Podobne ako prvorodené deti bývajú jedináčikovia sebaistí, výreční, so silným zmyslom pre detail a dobrým školským prospechom. Jedináčikovia "domasedi" sa môžu už odmalička stať malou kópiou svojich rodičov. Absencia rovesníkov počas dospievania im môže priniesť výraznú náklonnosť k sebectvu a perfekcionizmu.
Dvojčatá
Povahové črty dvojčiat sa vymykajú uvedenej klasifikácii a rodičia, aspoň v našich končinách, bývajú k súrodencom féroví. Pri vaginálnom pôrode býva prvé z dvojčiat silnejšie a druhé náchylnejšie k popôrodným komplikáciám. Vtedy sa může stať, že rodičia budú slabšieho súrodenca nevedomky protežovať a jeho súrodenec si tento ich postoj prirodzene osvojí a zachová si ho po celý život.spracoval: M. P.