Detské otázky nemajú konca. Niekedy sú skutočne tak vtipné a zaujímavé, že dospelý nechápe ako ich mohla detská hlávka vyhútať. Otázkami sa však deti učia. Keď sa rozprávame s malými deťmi, zachytia každé jedno naše slovo. Zvlášť ak ide o slová, ktoré nepoznajú a preto v nich vzbudia záujem. Ak niečomu nerozumejú, opýtajú sa hneď: „Ocko, čo je to vychovávať? Mami, čo je to robiť si žarty?“

Je potrebné urobiť si čas a zodpovedať všetky detské otázky. Sú pre deti v tomto veku veľmi dôležité. Dávajú poučenie, napomáhajú mysleniu, rozvíjajú detskú fantáziu a budujú vzťah medzi rodičom a dieťaťom. K dieťaťu sa treba skloniť, pozrieť sa mu do očí a slovami, primeranými jeho veku zodpovedať otázku. Uspokojiť túžbu po poznaní je dôležité.

Mamička povedala Barborke: „Pýtaj sa vždy, keď niečomu nebudeš rozumieť. Potom budeš múdra.” A tak Barborka kládla otázky s veľkou vážnosťou. Rodič má byť prvým prameňom všetkých informácií. Odpovedať na otázky i vtedy, ak nemajú konca. Odbiť dieťa so slovami "teraz nemám čas" alebo "pochopíš, keď budeš veľký“, nie je správnym krokom. Ak rodič čosi nevie, napomôže kniha, napr. encyklopédia, ktorú stačí otvoriť a spoločne listovať.

Vo veku kladenia otázok má dieťa k rodičovi plnú dôveru. Uverí všetkému, čo rodič povie. Je to šanca, no zároveň zodpovednosť. Keď bude dieťa v rokoch dospievania, možno sa to zmení. Kto nie je ochotný odpovedať teraz, kým sú deti malé, nesmie sa čudovať, keď sa už ako staršie nebudú na nič pýtať.

autor: Bibiána Želisková