Na druhej strane pre deti s nízkym sebavedomím sú aj tie najjednoduchšie životné prekážky zdrojom úzkosti a frustrácií. Ťažko hľadajú riešenia v krízovej situácii a často podliehajú príliš kritickému sebahodnoteniu, ktoré vedie k pasivite a melanchólii.

Čo je sebadôvera

Sebavedomie môžeme definovať aj ako kombináciu pocitov zručnosti s vedomím, že nás má niekto rád. Dieťa, ktoré je spokojné s tým, čo dokázalo, ale necíti sa milované, môže tiež trpieť nízkou sebadôverou. Zdravá sebadôvera je vyváženou kombináciou vlastných zručností a ocenenia od svojho okolia.

Budovanie sebadôvery začína už v ranom štádiu života. Napríklad keď batoľa úspešne dosiahne jeden z vývojových míľnikov, už vtedy dokáže vnímať uspokojenie z dosiahnutého cieľa. Prvé nesmelé krôčiky v ústrety mame, či prvé zdarné uchopenie lyžičky, to všetko prispieva k zdravej sebadôvere v neskoršom veku.

Pri všetkých úspešných aj neúspešných pokusoch si dieťa nevedomky buduje svoj sebaobraz. Pochvala vo vhodnej chvíli dieťatu viac osoží ako tri zauchá. Dieťa sa učí od dospelých, v prvom rade od rodičov, ktorí sú preňho autoritou.

Úroveň sebadôvery sa s vekom dieťaťa a získavaním nových skúseností mení a „dolaďuje“. Všetkým rodičom preto určite pomôže malý sprievodca príznakmi zdravého a nezdravého detského sebavedomia.

Dieťa s nízkym sebavedomím často odmieta skúšať nové veci. Hovorí negatívne, je frustrované, ľahko sa vzdáva a očakáva pomoc od iných. Deti s nízkym sebavedomím sú voči sebe často neprimerane kritické a ľahko podliehajú sklamaniu z vlastného jednania, prechodné neúspechy vnímajú ako trvalú prekážku.

Naproti tomu dieťa so zdravým sebavedomím sa vie tešiť z ľudí okolo seba, kolektívnej aj individuálnej činnosti, nemá problém rýchlo sa prispôsobiť novému prostrediu. Tvárou v tvár životným výzvam dokáže sebavedomé dieťa nájsť pohotové riešenie, prejaviť svoj názor bez ponižovania seba či druhých. Dokáže priznať si svoje slabé stránky a prijímať ich.

autor: M. P.

---

---