Dnešný svet je iný. A preto sú i deti iné. Výchova založená na zastrašovaní nezaberá, dokonca autoritu rodiča skôr oslabuje. Hrozba trestu vyvoláva odpor voči rodičovi a deti núti búriť sa.
Dnešné deti vedia a chápu viac. Rozpoznávajú nespravodlivosť a násilné zaobchádzanie, netolerujú nezhody a neprávosť zo strany rodičov, učiteľov i mnohých dospelých. Ako teda pristupovať k dieťaťu, aby rodič získal prirodzenú autoritu?
Bitka a krik autoritu neupevňujú. Práve naopak, oberajú dieťa o ochotu počúvať a spolupracovať. V minulosti boli rodičia voči deťom v dominantnom postavení a ovládali ich vyvolávaním pocitov strachu a previnenia. Deti sa vychovávali v domnení, že ak neposlúchajú, nezaslúžia si primerané správanie. Mocnými zastrašujúcimi prostriedkami boli teda obavy zo straty náklonnosti a výhod. Často krát sa pristupovalo k vyšším trestom, ktoré v dieťati vyvolali ešte väčší strach a zlomili jeho vôľu. Neposlušné dieťa sa pokladalo za vzdorovité. To sa vymykalo snahe vychovať poslušné dieťa.
Ako je to dnes?
Kedysi sa rodičia usilovali vychovať poslušné dieťa. I dnešná doba si vyžaduje poslušné dieťa. Avšak cieľom moderného pozitívneho rodičovstva je vychovať dieťa s pevnou vôľou, ktoré je schopné spolupracovať. Táto spolupráca je však možná len cez otvorené srdiečko a preto nie je nutné udržiavať dieťa v nadriadenom postavení.
V minulosti sa úsilie rodičov zameriavalo na výchovu dobrého dieťaťa. Pozitívne rodičovstvo však vychováva citlivé, empatické dieťa, ktoré netreba zastrašovať, aby dodržiavalo pravidlá. Koná spontánne a rozhoduje sa s otvoreným srdcom. Takéto dieťa nepodvádza, neklame, lebo je to proti jeho pravidlám. Jeho morálka vyviera zvnútra.
V minulosti rodičia udržiavali deti v podriadenom postavení. Súčasné pozitívne rodičovstvo sa však zameriava na výchovu sebavedomých osobností, ktoré sú schopné stať sa strojcami vlastného osudu. Nielen pasívne kráčať po vychodených chodníčkoch, ale i konať. Deti dnešného veku vedia, kto sú a čo chcú dosiahnuť.
Pevná vôľa - cesta k samostatnosti
Deti s pevnou vôľou ľahšie odolávajú tlaku vrstovníkov. Necítia potrebu rebelovať, aby sa prejavili. Uvažujú samostatne, ale pritom sú ochotné prijať pomoc rodičov. V dospelosti sa nedajú ovplyvniť obmedzenými názormi druhých, lebo sa riadia vlastným kompasom, ktorý je v ich vnútri. A tak sa rozhodujú samostatne.
spracovala: Bibiána Želisková