O reči (a mlčaní) batoliat


zdravie




Rané obdobie rodičovstva býva tradične plné obáv. Nie sme si istí, či naše bábätko zdravo rastie, dosť papá, spí. Neskôr, keď detí podrastú, k predošlým obavám sa pridá ďalšia - rozpráva naše dieťa dosť? Nemlčí príliš? Kedy by malo povedať svoje prvé slovo?
dieta na stolickeDieťa s Vami komunikuje oveľa skôr, ako povie svoje prvé slovo. Nadviazanie očného kontaktu, prvé grimasy, bľabotanie, mrmlanie, klokotanie či plač, to všetko sú spôsoby dorozumievania v ranom detstve. Ich oplácaním dávame dieťaťu najavo, že ho vnímame a že nám na ňom záleží.

Zo začiatku sa môžete cítiť nesvoji pri hlasitom opisovaní každodenných činností, (napr: "Pozri, čo robí ocko, berie si z chladničky mlieko.), napriek tomu platí, že čím viac s dieťaťom rozprávate, tým širšia je jeho slovná zásoba. Žiadna príležitosť tak nie je na "na zahodenie".

Ideálne je, keď sa pri opise necháte viesť prirodzenou zvedavosťou svojho potomka. Povedzme, že ukazuje na mačku, ktorú zatiaľ nevie pomenovať. Pomôžte mu tým, že k pomenovaniu pridáte ešte nejakú vlastnosť (mačička je hebká).

V období od 18. mesiaca do 2. roku života sa slovná zásoba dieťaťa rozšíri z približne 50 na 250 slov! Psychológovia nazývajú tento jedinečný proces získavania informácii a tvorby asociácií "rýchlym mapovaním".

Tak ako každá stránka detského vývinu, aj pokrok v reči je prísne individuálny. Pokiaľ dieťa nie je v nadväzovaní kontaktu celkom apatické (nenačahuje sa za Vami, nesnaží sa o zrakový kontakt), nie je nutné hneď bežať k pediatrovi. Vo všeobecnosti platí, že do 3 mesiacov sa dieťa snaží plačom, od 3 mesiacov zvukmi a otáčaním hlavičky za zvukom, okolo 1. roku obyčajne začína tvoriť prvé slová.

Prostredníctvom rozprávkových knižiek si dieťa osvojuje slovnú zásobu, s ktorou sa v  hovorovej reči nestretne a spoznáva netradičné vetné konštrukcie, obdivuje obrázky, ale predovšetkým načúva tónu Vášho hlasu. Vôbec nie potrebné čítať veľa, pravidelnosť sa cení oveľa viac. Stavba rozprávky má jasnú štruktúru. Strach. nenávisť a hnev, no je to správne nasmerovaný hnev. Čím sú strach, bolesť, smútok väčšie, tým väčšie sú i víťazstvo, satisfakcia a tým i pocit radosti a šťastia na konci rozprávky. Čím väčšie je utrpenie, tým väčší je súcit, sympatia a pocit spolupatričnosti s literárnym hrdinom. Rozprávkový strach je teda hybným činiteľom a formotvorným prvkom odvodených pocitov a vzťahov dieťaťa: sympatia voči hlavnému hrdinovi, súcit so strádajúcou a trpiacou literárnou postavou, strach o literárnu postavu, láska k sympatickému človeku vôbec. Zároveň je východiskovou situáciou pre radosť, pocit šťastia a  spolupatričnosti. Rozprávka oslovuje aj dušu dieťaťa, podporuje jeho zdravý hodnotový a pocitový rozvoj. Pomáha rozvíjať empatiu, predstavivosť a obrazotvornosť, učí tvorivo myslieť, aktívne komunikovať a vychádzať s ľuďmi, bojovať so strachom, pomáha veriť v dobro, tešiť sa z úspechu.

spracoval: M.P.