Alergia v dosahu


zdravie




Zrazu si uvedomíte, že akosi veľa kýchate, na koži sa vám vytvorili vyrážky, žalúdok vás neposlúcha alebo vám stále tečie z nosa. To všetko sú príznaky alergie - choroby, ktorá je v súčasnosti taká rozšírená, že podľa všetkého je ňou postihnutý každý štvrtý človek.

kychnutieAko vzniká alergia

Alergia sa rozvinie vtedy, keď obranný, čiže imunitný systém organizmu neprimerane prudko zareaguje na látku, ktorá je za normálnych okolností neškodná, napríklad na peľ, niektoré druhy jedál, zvieraciu srsť alebo roztoče prítomné v prachu. Keď sa ochranný systém dostane do styku s touto látkou, začne produkovať veľké množstvo bielkoviny imunoglobulínu E (IgE). To núti isté bunky, takzvané mastocyty, aby uvoľňovali do krvi účinné chemikálie, ktoré majú zničiť „škodlivého votrelca“. Tieto chemikálie, osobitne histamín, sú prvoradým základom alergie.

Prečo sú niektorí ľudia alergickí?

Mnohí alergici zdedili sklon k tomuto chorobnému stavu. Deti alergických rodičov až so 60 percentnou pravdepodobnosťou budú alergikmi. Preto sa veľká časť výskumu zameriava na spôsoby ako predchádzať alergickým reakciám. Z niektorých štúdií vyplýva, že rozhodujúcim obdobím je rané detstvo, keď je imunitný systém ešte veľmi citlivý. Ak je dieťa v tomto veku vystavené alergénom, môže to spustiť reakciu v neskoršom období. Pri prvom kontakte s alergénom sa obyčajne neobjaví alergická reakcia, na to treba opakovaný styk. Keď imunitný systém začne považovať túto látku za škodlivú, zakaždým, keď s ňou organizmus príde do styku, spustí sa zápalová reakcia.

Kožné alergie

Väčšina ľudí zažije v živote nejakú kožnú alergiu. Môže to byť mierna dočasná reakcia na uštipnutie hmyzom, či popŕhlenie nejakou rastlinou, na kozmetický prípravok alebo chemikáliu, resp. reakcia na isté jedlo alebo šperk. Môže to byť i dlhodobý chorobný stav, napríklad ekzém. Sú to všetko alergické reakcie na účinok histamínu. Keď sa histamín uvoľní z mastocytov, spôsobuje rozšírenie ciev v koži. Biele pľuzgierovité pupence, aké sú obvyklé pri alergiách (napríklad pri žihľavke), sú výsledkom tekutiny, ktorá presakuje z rozšírených ciev.

Alergologické testy

Ak máte podozrenie, že váš problém je alergického pôvodu, ošetrujúci lekár vás môže odporučiť k alergológovi na odborné vyšetrenie. Najbežnejším spôsobom alergologického vyšetrenia je takzvaný skarifikačný test: malé množstvo predpokladaného alergénu sa kvapne na pokožku, urobí sa malý vpich do hornej vrstvy kože, aby sa alergén mohol dostať do tela. Ak je človek na danú látku alergický, pokožka mu v priebehu niekoľkých minút sčervenie, začne svrbieť a napuchne, pričom sa uprostred utvorí pľuzgierik.

alergologicke vysetrenieNáplasťové (epikutánne) testy sa používajú na zistenie príčiny alergie kože, napríklad kontaktnej dermatitídy. Predpokladaný alergén sa nanesie na náplasť, ktorá sa nalepí na kožu, obyčajne na chrbát. Po istom čase sa odstráni a dané miesto sa preskúma. Prípadná alergická reakcia nasvedčuje, že príčinou dermatitídy môže byť skúmaná látka.

Špeciálnym vyšetrením sa dá zistiť aj množstvo protilátok v krvi proti jednotlivým alergénom. Ak je podozrenie, že alergénom je nejaké jedlo, zisťuje sa obyčajne vylučovacou diétou (postupné vylučovanie jedál zo stravy).

Na alergiu nejestvuje liečba, opatrenia sú zamerané na ovládanie a zmierňovanie príznakov. V širokej miere sa užívajú antihistaminiká, ktoré majú čeliť účinkom histamínu, zatiaľ čo upokojujúce krémy a vody či kortikosteroidy pomáhajú zmierňovať dôsledky zápalu kože.

Ako predchádzať alergiám

spracovala: Bibiána Želisková