Močové a pohlavné ústroje

Množstvo vylúčeného moču za deň na 1 kg telesnej váhy je u novorodenca najvyššie, neskôr klesá. Novorodenec močí 13 - 20 krát za deň. Časté močenie zapríčiňuje malý objem močového mechúra, ktorý sa zväčšuje až neskoršie.

Pohlavné žľazy sú hotové a začali pracovať už počas vnútromaternicového života. Ich výsledkom je odlíšenie pohlavia dieťaťa. Zatiaľ sa v nich netvoria ani vajíčka, ani spermie, pretože táto činnosť sa rozvíja až v puberte.

Nervová sústava novorodenca ešte nie je celkom vyvinutá. Množstvo mozgových buniek sa po narodení už nemení, počas života už iba rastú. Ale mozgové a nervové dráhy, ktoré spájajú jednotlivé bunky navzájom i s perifériou, ešte nepracujú, pretože toto informačné ústredie sa ešte len buduje.

Nervy ešte nemajú myelínové pošvy, ktoré by ich izolovali od okolia a zaručovali nerušený priechod informácií. Len niektoré primitívne dráhy (sanie, vylučovací reflex, atď.) sú hotové, pretože novorodenec ich potrebuje na vrodené reflexy.

Mozog rastie pomerne rýchlo. Mozog novorodenca váži 330 g, na konci 1. roka dosahuje váhu 750 - 1100 g a už v 5. roku má priemernú váhu dospelého človeka. Treba poznamenať, že inteligencia nezávisí od váhy mozgu, preto neplatí ani známe prirovnanie „čím je hlava väčšia a mozog ťažší, tým je človek inteligentnejší a múdrejší.“ Z vývoja mozgu a nervov vyplýva, že človek najprv ovláda reflexy, ktoré nevyhnutne potrebuje pre život, neskôr sa rozvíja zmyslová činnosť, potom nasleduje pohybová činnosť a až napokon myslenie a reč.

Mozgová bunka sa svojou činnosťou unavuje. Aby sa obnovila, potrebuje spánok, t. j. takmer úplný útlm mozgovej činnosti. Pre prudký rozvoj mozgu v útlom detstve je preto spánok dieťaťa dôležitý a nevyhnutný. Nervová sústava dieťaťa je dráždivejšia a rýchlo sa unaví, preto dieťa potrebuje pokojný domov i láskyplné prostredie. Novorodenec spí takmer celých 24 hodín. Budí sa len pri pocite hladu, prípadne chladu z mokrých plienok. Okolo 1. roku života dieťa spí len 12 - 15 hodín. Detský spánok je síce hlboký, ale môžeme pri ňom pozorovať prejavy, ktoré nasvedčujú, že dieťa má nejaké sny a niekedy i desivé stopy po prežitých fyziologických procesoch.

Zmysly

Pri narodení nie je zrak dieťaťa ešte celkom vyvinutí. Prvý deň po pôrode dieťa nevidí, rozoznáva len svetlo a tmu. No už na konci 1. týždňa rozoznáva svetelný zdroj, upiera naň oči a vie sledovať pohybujúce sa svetlo. A predsa sú oči dosiaľ nevýrazné a dieťa ani nežmurkne, keď mu pred oči prudko nastavíme prst. Z toho vyplýva, že na dieťa musíme dávať pozor, aby mu napr. starší súrodenec neporanil oči. Žmurkajúci reflex sa objavuje až v 7. týždni. Na ukazovaný predmet vie dieťa uprieť pohľad asi v 3. - 7.týždni. V treťom mesiaci reaguje na známe predmety okolo seba. Pozorovanie vzdialenejšieho okolia môžeme zistiť až v 5. - 6.mesiaci.

U dieťaťa je zaujímavý postup poznávania priestoru. Prvé poznanie sa neuskutoční zrakom, ale hmatom - ústami pri saní. Hmatové pocity prídu až neskôr. Dieťa začne spoznávať všetko, čo je v dosahu jeho detskej manipulácie. Spočiatku je to priestor kde leží, až neskôr pri lezení sa jeho priestor bude rozširovať. Až keď začne chodiť, získa taký veľký priestorový obzor ako dospelý.

Sluch je po narodení nedokonalý. Dieťa nepočuje, ale o niekoľko dní po narodení vníma už silný hrmot, strhne sa pri nečakanom zvuku. V treťom mesiaci môže síce na hudbu výnimočne reagovať utíšením, ale hudobné tóny zreteľne rozozná až medzi 1. a 2. rokom.

Chuť má dieťa už od narodenia. Hmat je dlho nedostatočne vyvinutý. Naopak veľmi dobre je vyvinutý cit pre chlad a teplo. Na bolesť je dieťa takisto citlivé, ale pre nedokončenie nervových zakončení a nervových dráh sú tieto pocity slabšie ako v neskorších mesiacoch.

Vývoj citových reakcií

Novorodenec už po narodení cíti hlad, chlad a vlhkosť. Reaguje naň plačom. Až koncom tretieho týždňa sa dieťa začne správať prívetivejšie, začína sa usmievať, ak je spokojné. Vie „veselo“ pohybovať končatinami. Ak sa mu prihovárame, utíši sa, pozoruje osobu, ktorá sa nad ním skláňa a po chvíľke začne „hovoriť“ - hrkúta, bľaboce a usmieva sa. Ak „rozhovor“ prerušíme, začne obyčajne plakať. V treťom mesiaci sa už smeje nahlas.

Vývoj pohybových schopností

Typickou polohou novorodenca pri spánku je poloha naznak. Ručičky má ohnuté v lakti a pästičky položené pri hlave. Dolné končatiny sú v prirodzenej polohe – ohnuté a pritiahnuté k brušku. V 2. mesiaci sa dieťa pokúša na chvíľku dvíhať hlavičku v polohe naznak, v 3. a 4. mesiaci ju už vie zodvihnúť s väčšou silou, v polohe na brušku „pasie koníčky“ a dvíha už aj pliecka, pričom sa opiera na predlaktia. V 5. mesiaci sa prehýba v chrbte a drží sa dlaňami podložky.

spracovala: Bibiána Želisková