Odborníci na detské správanie tvrdia, že v predškolskom veku sú návaly detského hnevu súčasťou snahy detskej osobnosti osamostatniť sa, no dieťaťu v tomto veku ešte chýbajú mechanizmy, ktoré by mu pomohli vyrovnať sa s hnevom v prípade, že nie všetko skonči podľa jeho predstáv.

Rodič, ktorý najlepšie pozná svoje dieťa, dokáže už vopred rozpoznať blížiacu sa “búrku” a mať po ruke nejakú maškrtu, ak to pomáha predísť výbuchu zlosti. K ďalším osvedčeným postupom patria:

• Rozptýlenie - môžete sa pokúsiť rozptýliť blížiaci sa nával hnevu odvrátením pozornosti dieťaťa na inú činnosť alebo predmet. Ak sa stane, že sa dieťa príliš rozčertí, budete aj vy ako rodič potrebovať veľa trpezlivosti a sebadisciplíny, niekedy pomôže aj trocha humoru s nadhľadom. Ak sa nedokážete ovládnuť a máte možnosť, opustite miestnosť a vráťte sa o neskôr, keď sa trochu upokojíte.
• Ignorujte drobné roztržky - ignorujte žabomyšie spory medzi súrodencami. Keď však dieťa začne kopať, hádzať hračkami a búchať dvermi, treba rázne zasiahnuť.

Treba dieťa za výbuchy hnevu trestať?

Odborníci na detskú psychológiu tvrdia, že je dobré dostať dieťa preč z miesta, kde sa rozhnevalo a poslať ho „do kúta“ najlepšie v jeho vlastnej izbe. Primeraný čas je jedna minúta za každý rok veku. Ak dieťa odmietne zostať v kúte, možno budete musieť tam na prvýkrát zostať s ním.

Po odpykaní trestu je dobré si s dieťaťom pokiaľ už vie rozprávať pokojným hlasom pohovoriť o tom čo sa stalo, aby cítilo, že má vašu podporu.

Záchvaty hnevu pochytia deti z rôznych príčin a keď sa tak stane, rozhodne to neznamená, že by ste boli zlými rodičmi.

autor: M. P.

---

---