Výchova takéhoto dieťaťa dá zabrať každému rodičovi. Erikovým rodičom však jeho impulzívne správanie nerobilo starosti. Chlapci sú jednoducho takí, mysleli si. Neskôr však chlapec začal mať ťažkosti v škole a ťažko sa sústredil aj na tú najnepatrnejšiu činnosť či domácu úlohu. A tak spoločne navštívili pediatrickú ambulanciu, kde synovi diagnostikovali deficit pozornosti doprevádzaný hyperaktivitou. Ide o pomerne častú poruchu správania, ktorá postihuje približne 8 - 10 % školákov, pričom chlapcov je približne 3x viac než dievčat. Skutočnú príčinu tohto pomeru však nepoznáme.Hyperaktívne deti s poruchou pozornosti sa len veľmi ťažko sústredia, bývajú impulzívne, neposedné, nesústredené a chýba im zmysel pre detail. Samozrejme, že v útlom detstve sa podobne chová veľa obyčajných detí, či už inklinujú k utiahnutej alebo spoločenskej povahe.
K rozlišovacím znakom deficitu pozornosti patrí, že pretrvávajú dlhšie obdobie aj v rozličnom prostredí, takže dieťaťu sťažujú bežný spoločenský styk, školský prospech, aj rodinné spolužitie. Našťastie existujú liečebné postupy, ktoré umožnia udržať si dobrú kvalitu života a kontrolovať príznaky tejto mozgovej poruchy.
ADHD sa delí na 3 podtypy, každý so špecifickým vzorcom správania:
Nepozorný typ:- Nedokáže sa sústrediť na podrobnosti. Dôsledkom môžu byť problémy pri písaní domácich úloh, alebo iných činnostiach vyžadujúcich sústredenie.
- Zdá sa, akoby trpel nedoslýchavosťou.
- Má ťažkosti s plnením pokynov.
- Má ťažkosti s udržiavaním poriadku či denného režimu.
- Vyznačuje sa nechuťou, resp. sa priam vyhýba činnostiam vyžadujúcim sústredenie.
- Má tendenciu strácať učebnice, hračky alebo domáce úlohy.
- Je neposedný, ani chvíľku „nemôže obsedieť“.
- Neustále pobieha alebo sa niekam štverá.
- Nie je schopný hrať sa potichu.
- Má neustálu potrebu rozprávať.
- Odpovede vykrikuje skôr, než zaznie otázka.
- Má tendenciu prerušovať a skákať do reči.
autor: M. P.