Tím z univerzity v Arizone analyzoval výsledky z 24-ročnej štúdie, ktorá hodnotila rizikové faktory respiračných a ďalších chronických ochorení.

Účastníci výskumu boli požiadaní, aby vyplnili dotazníky, ktoré boli vydané každé dva roky od roku 1972 do roku 1996. Vedci zistili, že až 52,3 % detí do 15 rokov bolo vystavených tabakovému dymu. Po zohľadnení pohlavia, veku a rokov fajčenia vedci zistili, že táto expozícia bola výrazne spojená s niekoľkými pretrvávajúcimi respiračnými symptómami.

Autorka štúdie, Dr. Juliana Pugmire, povedala: "Skúmali sme astmu, rovnako ako iné choroby dýchacích ciest a zistili sme, že fajčenie rodičov ma najsilnejší dopad na zdravie dieťaťa. Spôsobuje kašeľ a chronický kašeľ, ktorý pretrváva až do dospelosti. "Fajčenie rodičov, ale to už menšom výskyte, tiež spôsobilo piskot a astmu v dospelosti."

Zatiaľ čo vedci varovali o možných zdravotných rizikách pasívneho fajčenia už 30 rokov, táto štúdia sa zamerala na dlhodobé účinky na deti. "Predchádzajúce štúdie zistili spojitosť medzi fajčením rodičov a detí s ochorením dýchacích ciest, ale v tejto štúdii sme sa snažili dokázať, či tieto účinky pretrvávajú až do dospelosti," povedala.

Dr. Pugmire povedala, že dýchavičnosť a chronický kašeľ môžu byť symptómom pre oveľa závažnejšie pľúcne choroby. "Bolo preukázané, že trvalý sipot pretrvávajúci do dospelosti je spojený deficitom funkcie pľúc.

V ďalšom výskume budeme skúmať, či fajčiari, ktorí boli vystavení pasívnemu fajčeniu ako deti, majú vyššie riziko úmrtia v strednom produktívnom veku, ako fajčiari, ktorí pasívnemu fajčeniu neboli vystavení,“ dodala.

spracovala: Veronika Ďurišinová