Naše úžasné maminky, ženy, čo nás nosia pod srdcom, v bolestiach porodia a vedú životom najlepšie ako vedia. Starajú sa až by nás samou láskou zadusili. Milujú nás. Môžeme sa hnevať? Chcú pre nás to najlepšie na svete, čo nám môžu dať a samozrejme si myslia, že nám to aj dávajú, naše maminy.„Papaj Janko, mrkvička je zdravá, budeš mať zrak ako orol": dohovára mamina synovi, odporcovi zeleninky. „Mňam-mňam, aká je len dobrá, pozri sa, mamičke chutí".
O hodinu...
„Janko, ak to nezješ, nepôjdeš sa hrať. Nedovolím ti pozrieť si ani večerníček a na týždeň máš domáce väzenie", hrozí mamina, keď už si so synom nevie poradiť po dobrom.O hodinu...
Janko s plačom dorazil posledný kúsok mrkvičky, tej úžasnej mňam - mňam. V žalúdku sa mu obracia a pekne popapaná mrkvička sa vracia na svetlo sveta.Nie je tomu tak vždy, niekedy my, nepodarené deťúrence udržíme tú výživnú stravu v sebe a v duchu vás, maminy, preklíname. Bohužiaľ! Teda tá mama, kto len má horšiu mamu ako ja? Kto musí zjesť celé tri uvarené mrkvy? A naraz?
Tak je to veru. Ale my, deti, máme taký prirodzený talent. Od hladu vám maminy nikdy neumrieme. A keď budeme naozaj hladní, niečo v chladničke nájdeme. A tú mrkvičku? Naučíme sa ju jesť v menšom množstve. Menej často a hlavne bez zákazov, príkazov a rozkazov. A ak náhodou predsa nie, spapáme iné zdravé veci. Napríklad slaninku, masťový chlebík so soľou a čistú vodu. Ale od hladu neumrieme.
autor: Ywana Bukvova
Články na tomto portáli majú charakter všeobecnej informácie. Ich cieľom nie je nahrádzať odborné zdravotné vyšetrenie a starostlivosť. Redakcia nenesie žiadnu zodpovednosť za následky spôsobené diagnostikou alebo liečbou výlučne na ich základe bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným odborníkom.