Pretože neexistuje lekárska procedúra, ktorá by dokázala jednoznačne identifikovať poruchu pozornosti, diagnostikuje sa prostredníctvom komplexného vyšetrenia. Mnoho dospelých aj detí trpiacich touto poruchou, bolo diagnostikovaných lekárom prvého kontaktu. Je však dôležité, aby bola diagnóza potvrdená špecialistom (neurológom, psychológom alebo psychiatrom). Táto kontrola je nutná, aby sa definitívne vylúčili iné poruchy, ako napríklad Tourretov syndróm, úzkostná porucha, dislexia alebo depresia.

K predpokladom pozitívnej diagnostiky poruchy pozornosti patria:

• symptómy prvého alebo druhého typu poruchy sa objavia pred dovŕšením 7 roku života,
• prejavujúce sa symptómy musia byť horšie ako bežný prejav rovesníkov postihnutého,
• znepokojujúce správanie trvá dlhšie ako 6 mesiacov,
• znepokojujúce správanie sa prejavuje najmenej v dvoch oblastiach života postihnutého (v škole a v rodine alebo v rodine a medzi priateľmi).

Veľmi rozšírený je aj mylný názor, že porucha pozornosti je dôsledkom zlej výchovy, prebytku cukru v strave alebo očkovaním. Jednoznačný biologický pôvod poruchy pozornosti nie je dodnes potvrdený. Napriek tomu existuje veľa čiastkových genetických faktorov, ktoré sa ruka v ruke s vplyvom prostredia môžu podieľať na vzniku a priebehu poruchy. Veľký počet detí, ktoré touto poruchou trpia, má v širšej rodine rovnako postihnutého príbuzného. Zanedbateľná nie je ani súvislosť medzi fajčením cigariet či konzumáciou alkoholu v tehotenstve a neskorším nástupom poruchy pozornosti. K rizikovým faktorom prispievajúcim k poruche pozornosti patra tiež predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť či poškodenie mozgu po pôrode.

Prekážkou jednoznačnej diagnostiky ADHD je aj skutočnosť, že sa k nej často pridávajú takzvané sprievodné postihnutia, ktoré postihujú približne tretinu diagnostikovaných jedincov. Patria medzi ne napríklad opozičná porucha a porucha správania.

Približne 35 % detí postihnutých ADHD trpí aj opozičnou poruchou, ktorá sa prejavuje tvrdohlavosťou, výbušnosťou, zámerným porušovaním pravidiel, či trucovaním. Porucha správania má podobné symptómy, ale oveľa ťažší priebeh, často je spojená s veľmi nepriateľskými až útočnymi postojmi. Opozičná porucha a porucha správania sprevádza predovšetkým hyperaktívny a kombinovaný typ poruchy pozornosti.

Úzkostlivá porucha

Toto sprievodné postihnutie trápi približne 25 % postihnutých ADHD. Jeho symptómami sú neprimeraná ustarostenosť, strach, panika, zrýchlený tĺkot srdca, nadmerné potenie, bolesti žalúdka, prípadne motorické alebo rečové tiky.

Ťažkosti s učením

Sprevádzajú približne polovicu detí postihnutých poruchou pozornosti. K najbežnejším poruchám patrí dislexia alebo ťažkosti s písaním. Hoci ADHD samotná zaradením nepatrí medzi poruchy učenia, je často výraznou prekážkou na ceste k dobrému školskému prospechu.

Aj keď poruchu pozornosti v súčasnosti nedokážeme celkom vyliečiť, je v silách medicíny udržať ju vhodnými prostriedkami v rozumných medziach a zabezpečiť tak postihnutému dobrú kvalitu života. V prevažnej väčšine prípadov sa porucha pozornosti koriguje pomocou vhodných liekov a výchovnej terapie. Je dôležité, aby pacient starostlivo dodržiaval a pravidelne monitoroval zostavený liečebný plán, aby ho ošetrujúci lekár mohol podľa potreby upravovať.

autor: M. P.

Čo je to porucha pozornosti (ADHD)? - I. časť