„Deň srdca“ si každoročne pripomína Svetová federácia srdca, ktorá vznikla v roku 1978. Táto federácia združuje viac ako 100 krajín. V rámci „dňa srdca“ sa v členských krajinách federácie konajú preventívne prehliadky, organizované zdravotné prechádzky, bežecké preteky, výstavy, či dobročinné koncerty.

Svetová federácia srdca vznikla v roku 1978 zlúčením medzinárodnej kardiologickej spoločnosti a medzinárodnej kardiologickej federácie. Od roku 1996 táto organizácia spolupracuje i so Svetovou zdravotníckou organizáciou (SZO), ktorá začala dlhodobo spolupracovať na spoločných projektoch, ktorých cieľom je šíriť osvetu, podporovať výskum a vývin liečiv reumatickej horúčky a srdcových chorôb v rozvojových krajinách.
Okrem toho je Svetová federácia srdca hlavným mimovládnym partnerom SZO v predchádzaní srdcovocievnym a neinfekčným ochoreniam (dedičné choroby, či poruchy spôsobené nezdravým životným štýlom.)

Ochorenia srdca a mozgové porážky sú každoročne prvotnou príčinou úmrtia takmer 17,5 milióna ľudí na celom svete. Pre porovnanie je to viac ako všetky úmrtia spôsobené ľubovoľnou formou rakoviny, AIDS, malárie, tuberkulózy a respiračných ochorení dohromady. Túto skutočnosť si v bežnej populácii len málokto uvedomuje, našťastie nikdy nie je neskoro začať s prevenciou a prehodnocovaním svojej životosprávy.

Pravdepodobnosť vzniku srdcového ochorenia alebo mozgovej porážky pozostáva z modifikovateľných a nemodifikovateľných faktorov. Najvýznamnejším z nich je vysoký krvný tlak. Optimálne hodnoty krvného tlaku je 120/80 mmHg. Za prípustnú odchýlku sa považuje aj hodnota 130/85 mm Hg a nižšie. Na druhom mieste je hladina cholesterolu, ktorá by celkovo nemala prekročiť 5,0 mmol/L. Nemenej dôležitými ukazovateľmi rizika srdcového ochorenia sú aj hladina cukru, nadváha, nesprávne stravovanie a nedostatok každodenného pohybu.

O potrebe zdravej výživy a pravidelného cvičenia sa toho povedalo a napísalo už veľa. Opakované štúdie dokázali, že pravidelná dávka ovocia a zeleniny v každodennej strave (3 - 5 malých porcií denne) môže riziko infarktu, či mozgovej príhody znížiť až o 17 %. Zníženie soli a tukov v strave zase odbúrava ukladanie tukov v tele a pravidelný pohyb (hoci lem 15 minút denne) pomáha pomaly ale postupne zhodiť nejaké to kilo navyše.

Podceňovať netreba ani psychickú stránku života. Na verejnosti panuje presvedčenie, že nášmu srdcu najviac škodí rozčuľovanie. V skutočnosti však občasné vypustenie pary nikomu neuškodí. Naopak potláčanie citových prejavov, neprimeraný pracovný stres či napätie v rodine, sú často záškodníkmi nášho srdca. Nedovoľme im, aby nás kúsok po kúsku pripravovali o radosť zo života.

spracoval: M. P.