V zápätí bol telefón obsadený na pol hodiny. Všetky bábiky z okolia boli pozývané na narodeniny. Popoludní sa schádzajú hostia: biely zajačik, bábika Eva, indiánske dieťa Kleo, plyšová ovečka - pre všetkých je miesta dosť.

Všetko je krásne nachystané. Stôl je prestretý a detská izbička sa razom mení na miesto ožívajúcich detských hračiek. A ešte pribehne bábika Zuzanka v spoločnosti Barbie a Kena Joela. Ponúka sa čaj v svetlomodrom servise a malej hostiteľke od šťastia žiaria očká.

Deti potrebujú svet fantázie.

Vzťah k „neživým tvorom“ vytvára vzťah k „živým“. Dieťa nepozná hranice a tak sa svet fantázie stáva súčasťou každodenného života. Nehodnotí, nenárokuje si, nevytvára podmienky. Prijíma. Nekladie hranice dobra a zla. To len svet dospelých ponúka „oko za oko, zub za zub“.

Nie je krásne byť dieťaťom?

My dospelí občas chceme, aby boli deti „zrazu“ dospelé. Zahŕňame ich množstvom výčitiek spojených s podmienkami, ochudobňujúcimi lásku. Detský svet je predsa malý. Zmestí sa doň však toľko radosti, koľko si my nevieme ani len predstaviť. Byť dieťaťom je výsada. Neberme ju svojim deťom. A keď sa občas stane, že naša ratolesť oznámi, že bábika má sviatok, príjmime pozvanie. Nestáva sa predsa každý deň, aby bábika oslavovala narodeniny.

autor: Bibiána Želisková