Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna žirafa. A tá žirafa bola nesmierne smutná. Mala krk, ktorý prevyšoval krky všetkých ostatných. A tak sa trápila, že jej krk je privysoký a ona vytŕča z davu. Jedného dňa sa rozhodla, že pôjde ku krajčírovi a nechá si krk skrátiť. „S kratším krkom bude život ľahší“, povedala si žirafa a rozbehla sa za krajčírom.
„Prečo si chceš skrátiť krk?“, opýtal sa krajčír.
„Všetci majú krátky krk“, povedala žirafa: „len ten môj je dlhý a škaredý“.
„Ako vieš, že je škaredý?“, začudoval sa krajčír. „Lebo mi nikto nepovedal, že je pekný“, povedala smutným hlasom žirafa a v oku sa jej zaligotala slza.

Nič nepohladí detské srdiečko viac ako pochvala. Pochvalou deti skutočne rastú. Nachádzajú svoju hodnotu a formujú vzťah k sebe. Ak im budeme hovoriť, že sú zlé, neschopné a „nanič“, uveria tomu. Bude otázkou času, kedy k sebe zaujmú takýto postoj. Nič neviem! Som zlý! Nikdy to nedokážem! - povedia si. A pritom každé dieťa je výnimočné. Len okolie na to akosi zabúda.

A tak treba deti motivovať...

Správnou motiváciou dosiahneme, že deti si budú veriť. Ak budú motivované k úspechu, úspech sa dostaví ako odmena za snahu. A tak každý úspech, i ten nepatrný, treba vedieť oceniť, pochváliť. To, čo v očiach nás dospelých nemá veľkú cenu, v očiach detí má častokrát nesmiernu hodotu.

Vychovávať pochvalou od malička...

Vari nie je dostatočný dôvod na pochvalu, keď si dieťatko "urobí potrebu" na nočník? Alebo keď si prvýkrát zaviaže šnúrky? A čo prvá jednička v škole? Alebo prvé zvládnutie úlohy, ktorú sme mu zadali? Dôvodov na pochvalu je skutočne dosť. V každom veku, v každej situácii. Ak sa naučíme dieťa chváliť, naučíme ho „situácie“ vidieť pozitívne. Nehľadať za všetkým čosi zlé, ale naopak dobré.

Ak sa napríklad „pošťastí“ v škole dobrá i zlá známku, viďme oboje, nielen tú zlú. Pochváľme dieťa za dobrú známku a spýtajme sa na dôvod tej zlej. Všetko je o komunikácii. Ak sa naučíme s dieťaťom komunikovať, máme polovičku úspechu za sebou. Dieťa nám bude dôverovať a my nebudeme mať problém s autoritou. Nechajme teda svoje dieťa rozprávať. Ak sa nám rozhovor podarí udržať, pochváľme i seba. Veď dospelí potrebujú pochvalu rovnako ako deti. Práve ona vyzdvihuje hodnotu človeka.

Ako to bolo s vami?

Vedeli vás doma pochváliť? Ak ste neboli vychovávaní „s pochvalou“, o to väčší problém máte chváliť teraz. Ak bola kritika častejšia ako pochvala, určite ste neraz súperili sami so sebou ako splniť požiadavky svojich rodičov. Možno veľa vyžadovali, možno šetrili na pochvale. A tak ste o sebe často pochybovali. Nie je nič horšie ako strach z vlastného zlyhania. Berte vlastný príklad ako poučenie.

S pochvalou bude život krajší

Ak sa naučíte chváliť, život bude odrazu krajší. Vyskúšajte. Sami budete prekvapení, koľko možností ponúka deň na pochvalu. A ako to bolo so žirafou nakoniec? Krajčír jej povedal, že v živote nevidel krajší krk ako má ona. Čo myslíte, nechala si ho skrátiť? Nie! Uverila, že jej krk je hodný pochvaly.

autor: Bibiána Želisková