Každý človek potrebuje vedieť ako reaguje prostredie na jeho konanie a správanie. Platí to rovnako pre dieťa ako i mladého človeka. Deti si želajú, aby ich blízki ľudia, ktorých rešpektujú, utvrdili v tom, že konajú správne. Zvyčajne je to tak, že sa viac karhá ako chváli. To platí najmä pri rodinnej výchove. Zväčša sme hluchí voči starostiam a problémom, ktoré sa nám nezdajú dôležité, ale pre deti majú podstatný význam. Často kričíme tam, kde by tiché slovo bolo účinnejšie a necháme sa ľahko vyprovokovať už pri najmenších nepríjemnostiach. Podobne ako v rodine i v škole sa viac karhá a trestá ako chváli.

Deti očakávajú pochvalu

Deti často konajú určitým spôsobom len preto, že očakávajú pochvalu od matky, otca, alebo inej osoby, ktorá im slúži ako vzor. I keď sa to pribúdajúcimi rokmi mení, pochvala ostáva smerodajná i vo veku dospievania. Vo veku 10 až 11 rokov sa popri mienke rodičov stáva rovnako podstatnou i mienka „kolektívu“ - teda okruhu ľudí, v ktorom sa mladý človek pohybuje. Niekedy zaváži dokonca viac ako hodnotenie rodičov. Ak sú však vzťahy medzi rodičmi a dospievajúcimi deťmi dobré, deti si názory rodičov vážia. Hodnotenie správania a mienka ostatných sú však hybnou silou, motivujúcou myslenie, konanie i skutky nás všetkých.

Ocenenie dieťaťa

Dieťa, ktoré niečo dokázalo vlastným úsilím, si zaslúži pochvalu. Pohladenie, pobozkanie, dôverný stisk ruky, priateľské požmurkanie, úsmev, slová uznania - to všetko sú prejavy pochvaly, ktoré podporujú zdravú ctižiadostivosť dieťaťa. Ak sa dieťa dlhší čas zle správalo, takéto gesto ho povzbudí a posilní jeho vôľu zotrvať na správnej ceste. Dieťa nečaká, že ho za každý skutok pochválime. Samozrejme, ak sme ako rodičia, keď bolo dieťa malé nerozdávali pochvaly s neuváženoou štedrosťou. Ak si dieťa pravidelne plní bežné povinnosti, príležitostne ho treba pochváliť.

Dôvera vo vlastné sily

Dôvera vo vlastné sily je dôležitá u každého človeka. Deti, ktoré si dôverujú, prestavajú byť závislé na mienke ostatných. Dokonca vedia posúdiť, čo sa patrí a čo nie, i to, či konajú v súlade s požiadavkami rodičov. Dôvere vo vlastné sily však treba dieťa naučiť. Kladenie priveľkých nárokov na trpezlivosť a vytrvalosť dieťaťa musí mať svoje medze. Každý kto chce vychovávať, musí byť rozvážny a trpezlivý. Predpokladom je autorita, ktorá však v žiadnom prípade nesmie spočívať v strachu dieťaťa z rodičov.

Kedy chváliť a kedy karhať

• Pochvala alebo pokarhanie musia byť primerané. Nemali by sme teda chváliť za samozrejmosť a tvrdo karhať za maličkosti.
Dieťa samo musí byť presvedčené o tom, že pochvala alebo pokarhanie sú oprávnené.
• Reakcia ostatných členov rodiny (starších súrodencov, starých rodičov ...) na pochvalu alebo pokarhanie by nemalo protirečiť výchovným zámerom rodičov.
• Nikdy neslobodno zraniť dôstojnosť dieťaťa. Chvála by nemala byť prehnaná, pokarhanie by nemalo byť ponižujúce.
• Či karháme alebo chválime, všetko robme milujúcim srdcom.

Veľa šťastia.

spracovala> Bibiána Želisková