Digitálny fotoaparát je ideálnym prostriedkom pre detské fotky. Umožňuje okamžitú kontrolu snímky a jednoduchú manipuláciu s ňou. Prvou zásadou pri práci s ľubovoľným elektronickým vynálezom znie: „Keď sme s výsledkom svojej práce nadmieru spokojní, urobíme si zálohu. Pre istotu si urobíme aj zálohu zálohovanej zálohy. Elektronika zlyháva rada, často v najmenej vhodnej chvíli.

Zábery z pôrodnice nie sú dnes žiadnou výnimkou. V napätej atmosfére sa „ruka zatrasie“ aj skúsenému fotografovi, ale pre úplnosť ponúkame aj tu niekoľko odporúčaní.

Aj menej skúsený fotograf si často neuvedomí, že bábätko fotografuje aj so zbytočným okolím. Nebojte sa preto priblížiť k bábätku a objektív držte v jednej rovine s tvárou dieťaťa, prípadne voľte mierny nadhľad. Ak je to potrebné, fotoaparát pootočte, môžete tak zabrániť „odrezaným“ záberom.

Ako vidno, s fotografovaním potomkov môžeme začať už od najútlejšieho veku. Každé remeslo si vyžaduje cvik a deti si tak na naše počínanie skôr privyknú. Stratia prvotný ostych a na fotkách budú prirodzenejšie. Rovnako platí, že čím väčší počet obrázkov konkrétnej príležitosti urobíte, tým väčší výber do albumu získate. Aj v tejto oblasti platí životná skúsenosť, že krása sa často skrýva v jednoduchosti.

Naši najmenší striedajú nálady častejšie ako plienky, takže vystihnúť ten pravý okamih na peknú fotku nie je jednoduché. Ak deti pri pózovaní „nespolupracujú“, je to obyčajne preto, že sú unavené, hladné alebo sa nudia.

V prvých dňoch je prirodzené, že sa bábätka zdržiavajú v bielom prostredí a to je úhlavným nepriateľom každého fotografa. Tváre bývajú v takomto prostredí neprirodzene tmavé. Ideálnou farbou perinky pre objektív fotograaparátu by bola svetlosivá, hoci k prirodzenej farbe pokožky dobre poslúžia aj perinky s ružovým, či modrým odtieňom, aj keď pri väčšom zábere môžu sami o sebe pôsobiť chladne.

Deti sú mimoriadne citlivé na prudké svetlo. Preto by ste ich najmä v prvých mesiacoch mali „zvečňovať“ predovšetkým pri prirodzenom svetle. Vo všeobecnosti platí, že svetlo dopadajúce do postieľky zdola dá výslednému obrázku „hrôzostrašný“ nádych, svetlo dopadajúce do postieľky zhora zase vrhá na tvár bábätka neprirodzený tieň. V ideálnom prípade by teda malo byť miesto, kde dieťa leží, osvetľované zboku. Bočné svetlo tvorí na tvári prirodzený tieň a fotografie sú vďaka tomu prirodzené a príjemne plastické.

Pri fotografovaní v interiéri býva počas oblačného dňa problémom nedostatok prirodzeného svetla. Pri jeho nahradzovaní by ste mali dať prednosť odrazenému svetlu externého blesku, pred priamymi zábleskami prudkého svetla z lacných digitálnych fotoaparátov, ktoré dávajú pokožke bábätka neprirodzený lesk a odstraňujú tieň. Určite nič nepokazíte, ak budete ohľaduplní k zraku vašich najmenších.

Žiadny rodinný album by nebol úplný bez záberov z pravidelnej prechádzky v kočíku. Tento druh fotografie si vyžaduje o čosi viac sústredenia na okolie, výber vhodnej kompozície záberu a vystihnutie vhodnej príležitosti k unikátnej momentke. Ani tu netreba zabúdať na základné pravidlo dobrého fotografa - čím viac záberov, tým pestrejší výber. Ideálne svetlo pre fotografie „pod širákom“ býva na sklonku dňa, kedy slnko už nebýva prudké, ale trochu lomené oblakmi. Takéto príjemne mäkké svetlo nevytvára tiene, ale býva jemne plastické. Na blesk pri fotení vonku radšej vopred zabudnite. Dopadli by ste rovnako ako keby ste sa rozhodli fotografovať na pravé poludnie. „Odmenou“ by vám bola plochá fotografia.

Na fotografii z diaľky uvidíte kočík s dieťaťom a kráčajúcu mamičku v bežnom prostredí. Takéto fotky majú v rodinnom albume svoje miesto, ale dieťa samotné sa v nich často stráca. Neváhajte pristúpiť bližšie, hoci aj tu na začiatočníka číha niekoľko nástrah, predovšetkým s farbou oblečenia vášho „modelu.“ Svetlé oblečenie zvádza objektív k nedosvieteniu (podexpozícii), tmavé naopak k presvieteniu (preexpozíícii) výsledného obrázku.

Väčšina moderných fotoaparátov disponuje funkciou automatického priblíženia a zväčšenia (zoom). Pre rodinnú fotografiu je ideálnym riešením prístroj s miernym (trojnásobným) zoomom alebo celkom bez neho. Vo všeobecnosti platí - čím vyššia je hodnota tejto funkcie, tým citlivejší je aparát na pohyb pri fotení. Aj nepatrný otras môže spôsobiť, že výsledný obrázok bude neostrý, prípadne z neho zostane len rozmazaná škvrna.

Väčšina fotoaparátov má okrem „optického zoomu“ aj digitálny „zoom“. Na prvé počutie to znie lákavo, ale v skutočnosti ide o šikovný obchodnícky trik. Praktickým efektom tejto funkcie je zväčšenie výrezu zo stredu obrázka. Ak teda kupujete digitálny aparát, hľadajte kúzelné slovíčko „optický zoom“. Na lacných aparátoch, ktoré nemajú optický zoom, býva často napísané len „zoom“.

Fotograf dieťa príliš neupúta. Ak ho potrebujete rozptýliť, skúste sa s fotoaparátom na chvíľu schovať za najbližší strom a sledujte ako dieťa pozoruje okolie, prípadne komunikuje s mamičkou. Pôsobivý obrázok dieťaťa v kočíku by mal byť objektovo vyvážený, Začiatočník často len zamieri objektívom tak, aby hlava dieťa bola v strede obrázka a nevšíma si bezprostredné okolie záberu. Výsledný obrázok je potom v hornej časti prázdny a v dolnej často neúplný. Ak chcete celkový záber, komponujte tak, aby tvár dieťaťa ležala v symbolickom priesečníku tretín záberu. Tento kompozičný postup nazývame „tretinový princíp“ alebo „zlatý rez“. Ohnisko záberu leží približne v tretine záberu na dĺžku alebo na šírku. Výsledkom je príjemná kompozícia, kde okolie dokresľuje tvár. Pohľad na tvár umiestnenú v tejto oblasti pôsobí veľmi prirodzene.
Dokonalá súmernosť je vždy zaujímavá, ale v bežnom živote sa s ňou stretnete len veľmi vzácne. Aj z na prvý pohľad narušeného súmerného záberu však môžete vybrať nesúmerný výrez a získať tak pôsobivý obrázok. Ak sú v okolí takéhoto záberu nepodstatné a rušivé objekty, urobte polkrok vpred.

Dieťa by ste mali fotografovať v rovine jeho pohľadu, nie z nadhľadu, ako to často robí fotograf začiatočník. Dieťa sa pri sledovaní objektívu zo svojej roviny cíti bezpečnejšie a aj výsledné zábery pôsobia prirodzene.

Rodinná fotografia je tak ako každý koníček behom na dlhú trať. Netrápte sa veľkým množstvom "premrhaných“ záberov. Každý z nich je krokom k väčšej zručnosti vo fotografovaní. Odmenou za usilovnosť a vytrvalosť Vám budú pekné spomienky a cesta k nim zaujímavou príležitosťou ako prispieť k rodinnej spolupatričnosti.

spracoval: M. P.