Buďme realisti. V prvých týždňoch sa novorodenci za prejavenú opateru a prebdené noci neodvďačia tak, ako by si to čerstvá mamička želala. Každá matka však rýchlo spozná, že bezprostredne po pôrode sa medzi ňou a bábätkom začína vytvárať jedinečné citové puto, ktoré s každodennou opaterou silnie a odmenou za ňu Vám bude spočiatku takmer nebadateľný novorodenecký úsmev.

Hoci sa vždy nájdu škodoradostníci, ktorí tvrdia, že za túto roztomilú grimasu môžu vetry, alebo mimovoľný reflex, odborníci túto zlomyseľnú hypotézu jednoznačne odmietajú a tvrdia, že dieťa už od prvých dní po pôrode rozpoznáva hlas, tvár a vôňu svojej mamy.

Prvé „skutočné" úsmevy sa začínajú objavovať približne v 6. - 8. týždni po pôrode, kedy si novorodenec začne výraznejšie uvedomovať prítomnosť svojich najbližších a spájať maminu tvár s príjemnou opaterou. Jasný dôkaz toho, že citové puto sa prehlbuje.

6-mesačné bábätko už dokáže svoju mamičku rozveseliť viac. Stále viac si uvedomuje svoje okolie a každý deň sa naučí niečo nové. Ruka v ruke s novými obzormi rastie aj jeho schopnosť prejaviť lásku. Dieťa nielenže spoznáva tvár svojej mamy, ale už sa za ňou dokáže aj načiahnuť či už z postieľky, alebo náruče iného človeka.

Okolo prvých narodenín Vás môže Váš chrobáčik prekvapiť bozkom. Nečakajte ľahký dotyk pier, skôr náruživé vlhké prisatie na ľubovoľné najbližšie miesto na tele.

Deti sa učia predovšetkým pozorovaním svojho okolia a nič nie je lepšie, ako vyskúšať nový poznatok na mame alebo ockovi.

Poskakovanie, natriasanie a hlasné prejavy radosti patria k prirodzeným prejavom radosti z Vašej prítomnosti a to aj vtedy, ak ste sa vzdialili len na chvíľu. Dieťa si totiž až neskôr začína uvedomovať, že existujete, aj keď ho práve nedržíte v náručí. Ak sa dieťa pri Vašom odchode usedavo rozplače, nenechajte sa vyviesť z miery. Časom pochopí, že nemiznete do prázdna, ale vždy sa vrátite. Intenzívne prežívanie citov jednoducho k tomuto obdobiu patri a je jedno, či Vás dieťa nadšene víta, alebo kvôli Vašej neprítomnosti usedavo plače. Tak či onak, je to prejav lásky.

V rannom batolivom období dieťa predovšetkým preskúmava hranice trpezlivosti svojich rodičov. Je to naozaj krušné obdobie a aj keď sa to nezdá, aj tentoraz sa Váš maličký plne spolieha na Vašu pomoc a lásku.

Ktosi vraj povedal, že „napodobňovanie je najvyššia forma poklony.“ Tento výrok nikde neplatí viac ako pri batoľatách. V dobrom či zlom sú rodičia pre svoje dieťa najbližším modelom správania sa.

Útek do materinskej náruče pri úraze či zhoršení zdravotného stavu tiež patrí k prejavom detskej náklonnosti. Aj z drobnej nehody sa v prítomnosti rodiča môže stať veľká tragédia. Podobné správanie môžu mnohí považovať za nemiestne upriamovanie pozornosti, hoci primeraná rodičovská odozva je pre dieťa istým dôkazom, že sú jeho city opätované. Ktorá mamička už niekedy pri vyzdvihnutí dieťaťa zo škôlky či od starých rodičov nepočula chválu: „Celý deň bol ako anjelik“. Len o niekoľko minút po uznaní však dieťa predvedie prvotriedny žiarlivý výstup. Uznávame, nie je to ten najpríjemnejší prejav lásky a predsa nám tým chce dieťa prejaviť dôveru. Pred cudzími sa musí správať slušne, ale pred dôvernou osobou svoje city skrývať nemusí.