Existujú tri pravidlá

Pravidlo prvé: To čo si vaše dieťa myslí o svete, ktorý ho obklopuje je rovnako dôležité ako to, čo si myslíte vy.

Pravidlo druhé: Od svojho dieťaťa sa môžete učiť rovnako ako sa ono učí od Vás.

Pravidlo tretie: Vstupujte do sveta svojho dieťaťa prostredníctvom spoločných aktivít, hier a spontánnych rozhovorov. Neočakávajte, že to dieťa urobí samo.

Uplatňovanie týchto pravidiel nie je jednoduché. Rodičia, ktorí sa ešte stále snažia presadiť svoj hlas na úkor svojich detí, lebo to tak robili aj ich rodičia, to zrejme nedokážu bez pomoci tretej strany. Je oveľa pravdepodobnejšie, že rodičia, ktorým ich „hlas“ v detstve nebol dopriaty, sa budú pravdepodobne tiež snažiť presadzovať svoj názor u dieťaťa za každú cenu. V podobných rodičovských vzťahoch je to často dieťa, ktoré sa „stará“ o svojho rodiča. Často sa také deti cítia ako vo väzení, boja sa povedať, čo si naozaj myslia, uzavrú sa do seba a v horšom prípade skončia v nejakom druhu závislosti kvôli pocitom úzkosti a osamelosti, ktoré sú neznesiteľné.

Je pozoruhodné, že najdôležitejšie povolanie na svete nemá vlastnú školu. Veľa rodičov pri výchove detí klame samých seba, keď si myslí, že svoje deti vychovávajú dobre vtedy, keď neopakujú chyby svojich rodičov. Nejde len o to, nerobiť chyby, ale pozerať sa na úlohu rodiča z celkom nového pohľadu.

Ako teda vyzerajú deti s vlastným „hlasom“ ? Sú si vedomí svojich schopností aj obmedzení. Ak je to potrebné, vedia obhájiť svoj názor. Povedia, čo si myslia a nedajú sa ľahko zastrašiť. Vedia sa povzniesť nad neriešiteľné životné situácie a nevzdávajú sa pri prvom nezdare. Neboja sa vyskúšať nové veci a riskovať.

Každý rodič by sa mal snažiť vychovať svoje dieťaťa ako sebavedomú osobnosť. Ak to nedokáže sám, mal by vyhľadať primeranú odbornú pomoc. Nie je to hanba, naopak dáte tým svojmu dieťaťu najavo, že Vám záleží na tom, aby vyrastalo v zdravom rodinnom prostredí. A to je to najlepšie, čo mu ako rodičia môžete dať.

autor: M. P.