A ja som začal rozmýšľať: „Ako mám rozdeliť lásku tak, aby mal každý rovným dielom? Aby nikomu nechýbala a aby jej mal každý dostatok?” A tak som hútal, hútal až som vyhútal. Vzal som pergamenový papier a zlatými písmenami som napísal - dávam svetu lásku. A začal som lásku baliť do balíčkov. Jeden balíček, druhý, tretí... balíčkov bolo neúrekom. A v každom z nich bola láska. Ku každému balíčku som pribalil i kúsok pozornosti, aby si ľudia všimli, že ju dostali.

A tak som začal balíčky roznášať. Po mestách, dedinách, odľahlých končinách. Všade tam, kde bol čo i len najmenší kúsoček pre lásku. Šiel som a dával. A ľudia si pýtali presne toľko, koľko potrebovali. Jedna pani pýtala veľký balík pre vnúčatá, lebo ich mala veľa a každému z nich chcela niečo dať. Starká túžila po malom balíčku, pretože mala pocit, že sa o svoju lásku nemá už s kým rozdeliť. Mladý pán si prosil obrovský balík, aby svojej manželke urobil radosť. A ja som šiel a rozdával. Na ceste som stretol i milenecký pár a ten si pýtal balíčky dve. Dal som im však iba jeden, lebo keď sa dvaja ľudia ľúbia, majú jedno srdce a v ňom dostatok lásky pre všetkých. A dával som tiež starcom, mamám, oteckom, detičkám..., pre všetkých bolo balíčkov dosť.

Keď som skončil, bol už večer. Nohy ma riadne boleli, ale mal som v srdci nádherný pocit lásky. A keď som zaspával, uvidel som hviezdu. Bola žiarivá a vravela: „Láska prišla na Zem. Radujte sa, otvárajte srdiečka. Láska prišla, aby priniesla pokoj“. A ja som vedel, že to nebol iba sen, ale tá najskutočnejšia skutočnosť akú som kedy zažil.

autor: Bibiána Želisková