Venujú mu prvé myšlienky po prebudení do nového dňa a posledné pri zaspávaní. A milión ďalších pomyselných dotykov počas každodenného kolotoča povinností, príprav a najmä vo chvíľach oddychu.

Návšteva gynekologickej ambulancie, či poradne pre budúce mamičky sa pre ženu zrazu stáva udalosťou, na ktorú sa teší a pripravuje s neuveriteľným vzrušením. Pripravuje si otázky, ktoré by ešte nedávno považovala za úplne banálne a nevhodné pre ženu jej vzdelania. Teraz nechce zanedbať ani tú najnepodstatnejšiu skutočnosť a nejasnosti v nej neraz prebudia strach zo zlyhania. Samozrejme neopodstatnený strach z neopodstatneného zlyhania.

Vzrušujúce bývajú fotografie budúceho dieťatka, ktoré si žena odnáša z ambulancie svojho lekára už v prvých týždňoch. Spočiatku na záberoch vidieť niečo, čo pripomína skôr "žubrienku", než budúceho človiečika. Až niekde okolo štrnásteho týždňa sa už dá na fotkách rozlíšiť hlavička dieťatka, drobučké ručičky a nôžky, neskôr aj pršteky a samozrejme – pohlavie dieťatka.

Tehotenstvo sa žene pripomína nejakým spôsobom každodenne. Spočiatku sú to úplne drobné a nenápadné zmeny jej tela, ktoré vníma len ona sama. Takzvané ranné nevoľnosti neraz neustupujú počas celého dňa a ona neustále zvádza nerovný boj medzi ukrutným hladom a neschopnosťou jej žalúdka udržať v sebe hoci len malý kúsok toho najjemnejšieho ovocia.

Keď už zmeny na tele ženy každému v okolí prezradia sladké tajomstvo jej vnútra, prichádza ďalšia čarovná chvíľka. Pocit prvého pohybu dieťatka. Prvé pohladenia zvnútra majú neraz podobu rôznych "boxerských útokov". A predsa patria k tým najdojímavejším okamihom sprevádzajúcich každé tehotenstvo. Nastávajúci rodičia radi opätujú tieto dotyky svojím pohladením cez bruško, priložením dlane, či šepkaním prvých sladkých slovíčok. Veď práve v tom pohladení zvnútra vidia neraz najúžasnejší zmysel budúcnosti svojho života.

autor: Janka Humlová

---

---