Prvotným impulzom podobného správania je často obyčajná zvedavosť a neodolateľná túžba experimentovať. Čo vyzerá v očiach dospelého ako „vyšinutosť“, je pre dieťa čosi ako laboratórny pokus. Batoľaťá sú na svete len krátko a tak sa s ním prirodzene v drobných krokoch zoznamujú, na rozdiel od dospelých, ktorých svoje objaviteľské nadšenie už dávno odvial čas. Napríklad taká zemská príťažlivosť. Vždy, keď dieťa niečo zhodí z výšky nadol, pozoruje, ako to dopadne.

Skrývanie sa

Určite ste už niekedy zažili niečo podobné - malý oslávenkyňa dostane veľký darček, napríklad detskú kuchynku. S nadšením ho rozbalíte, len aby ste zistili, že sa oslávenec lepšie zabáva sám v prázdnej škatuli, než s darčekom samotným. Sú aj deti, ktoré sa svojim rodičom z času na čas rady schovajú v skrini alebo bielizníku. Vedie ich k tomu túžba pozorovať svet z navonok bezpečného úkrytu. Z psychologického hľadiska „zatajovanie sa“ pomáha dieťaťu vyrovnať sa s odlúčením od dôverne známeho prostredia a ľudí. Dokáže „zmiznúť“ a zase sa „objaviť“. Rodič môže dieťa v tejto hre podporiť tak, že ho dieťa bude „hľadať“. Napomôže tak dôležitému posunu v rozumovom rozvoji dieťaťa – abstraktnému mysleniu.

Šplhanie do výšky

Deväťročný Marek využije každú príležitosť, aby sa vyšplhal na stôl. Podobné správanie je pre deti v tomto veku prirodzené, inštinktívne si tak precvičujú prebúdzajúce sa motorické schopností akými sú: rovnováha, koordinácia a načahovanie sa za najrôznejšími predmetmi. Deti sú pritom hrdé na vlastný pokrok a latku náročnosti si samy posúvajú čoraz vyššie. Ale prečo tak robia hlavne vtedy, keď ich nikto nevidí hoci inokedy sa neústupčivo dožadujú rodičovskej pozornosti? Odpoveďou je opäť zvedavosť, tentokrát prameniaca z poznávania nových riskantných teritórií. Batoľa samozrejme netuší, čo je to „nebezpečenstvo“ a tak je na rodičoch, aby sa postarali o bezpečné prostredie na „prieskum.“

Čmáranice

Existuje dôvod prečo výrobcovia farbičiek vymysleli vodou umývateľné pastelky. Biele steny (rovnako ako strohé kusy nábytku alebo chladnička) sú pre batoľatá neodolateľným „maliarskym plátnom.“ Dôvod ich konania je jednoduchý. Nevedia, že Vaše steny ani nábytok nepotrebujú ich „umelecké vylepšenie“, ale chcú svoje dielo predviesť vo veľkom. Je preto na mieste, keď ich umelecké vlohy vhodne usmerníte. Pomôže veľký výkres zavesený na stenu, alebo biela tabuľa umiestnená na vhodnom mieste v kuchyni. Rodinky môžu domov so záhradkou využiť ako malý trik na oklamanie nepriateľa. Nechajte svoje deti „namaľovať“ drevený plot na záhradke. Možnože nebudú potrebovať ani farby. Postačí vedro teplej vody a štetce.

Ufúľanci

Blato a mláky rodičia širokým oblúkom obídu, ale ich deti im nedokážu odolať. Mláky sú totiž inou formou hmoty, ktorá reaguje na dotyk, preteká pomedzi prsty. Ak nechcete, aby Vaše dieťa po každej prechádzke vyzeralo ako vodník Čľupko, vytvorte mu príležitosť vybúriť sa s interaktívnou hmotou doma. Bezpečné domáce pieskovisko, občasná výpomoc v kuchyni pri pečení, to všetko sú príklady, ako svojmu potomkovi pomôcť naplniť neodolateľnú túžbu „patlať sa“.

Znova a ešte raz

Keď mala Kristínka dva roky, nevedela sa nasýtiť kreslenej rozprávky „Kráska a zviera“. Aj o polnoci by dokázala odrecitovať všetky dialógy a zaspievať všetky pesničky. Keď ju rodičia zobrali na rovnomenné predstavenie na ľade, po jeho skončení nadšene zvolala: „Opakovať, opakovať!” V období prvého roku detstva je pre deti každý deň dobrodružstvom, napriek tomu však túžia po niečom dôverne známom. Počúvať Buratinove dobrodružstvá po 142 raz znamená pre deti určitý míľnik v možnosti predvídať, čo sa bude diať a dobrý pocit z toho, že môžu do rozprávania kedykoľvek vstúpiť a spomenúť si na meno postavy.

Len tak...

Malý Jožino doma ani pri najusilovnejšej vôli dlho nevydržal oblečený. S obľubou zhadzoval zo seba šaty a behal po izbe. Nahota prináša niektorým deťom pocit uspokojenia a vnútornej slobody po období strávenom v tesnom objatí novorodeneckej perinky a plienok.

Na toalete...

Pravdepodobne sa nenájde batoľa, ktoré by z času na čas niečo nehodilo do záchodovej misy. Syčiaci vodný prúd je ešte o niečo tajuplnejší ako stojatá vodná mláka. Pre deti, ktoré sa práve učia sedieť na nočníku, je tak hádzanie predmetov do záchodovej misy akousi „skúškou sebazáchovy.“ Skôr ako si sám sadnem na dosku zistím, čo to urobí s obľúbenou hračkou.

spracoval: M. P.