Kryoterapia je spôsob liečenia, pri ktorom sa používajú veľmi nízke teploty. Terapia prebieha v kryokomore, ktorá je schladzovaná tekutým dusíkom. Tú však tvoria dve miestnosti s rozdielnou teplotou. Kým teplota predsiene má -60 až -70 °C, v hlavnej miestnosti teplota dosahuje až – 160 °C. Tejto teplote je organizmus vystavený po dobu 2 - 3 minút.

Kryoterapia a jej účinky na ľudský organizmus

Kryoterapia má regeneračné, rekondičné ale i preventívno-kozmetické účinky. Odporúča sa rovnako osobám zdravým, ako i osobám trpiacim reumatickými a degeneratívnymi ochoreniami. Vyplavovanie hormónov endorfínov a znižovanie bolestivosti kĺbov má za následok výrazné zlepšenie nálady a tiež pocit uvoľnenia a zmiznutie pocitu únavy. Vytlačením tuku z buniek pri ich stiahnutí chladom a ich nasledujúcom prekrvení sa dosahujú úspechy aj pri úpravach celilitídy.

Zaujímavý účinok má kryoterapia pre športovcov. V dôsledku vylučovania hormónov, najmä testosterónu, dochádza k rastu svalovej hmoty, čo má vplyv na výkonnosť pri silovom vytrvalostnom tréningu. Pôsobenie nízkych teplôt zároveň urýchľuje liečbu mäkkého tkaniva a kĺbov po úrazoch (pomliaždenie s krvným výronom, vyvrtnutie), eliminuje krvácanie, analgéziu a opuchy, obmedzuje riziko pretrénovania a podporuje svalovú relaxáciu a celkovú biologickú regeneráciu organizmu. Podľa štúdií pochádzajúcich z Poľska, bol zaznamenaný i zlepšený stav u deti s mozgovou obrnou. Ich rehabilitácia viedla k zlepšeniu stability, k podpore pohyblivosti, k zníženiu agresivity a k pokojnejšiemu spánku.

Kedy sa kryoterapia neodporúča

Pred samotnou kúrou je potrebné podrobiť sa rutinnému vyšetreniu, pri ktorom lekár na základe zdravotného stavu a miery znášanlivosti chladu kryoterapiu odporúči alebo nie. Kryoterapia sa neodporúča pri ťažkých formách astmy, pri poruchách rytmu srdca, pri vážnych ochoreniach pľúc, nie je tiež vhodná pre tehotné ženy ani pre onkologických pacientov.

Kryoregeneráciu treba zvážiť i pri infekčných ochoreniach, zníženej funkcii štítnej žľazy, chudokrvnosti, miestných poruchách prekrvenia, alergii na chlad a strachu z uzavretých priestorov.

spracovala Bibiána Želisková