Matúš bol na návšteve s ockom. Otec bol zaujatý rozhovorom s Martinom a pritom natieral chlieb svojmu štvorročnému synovi. „Čo ti mám na ten chlieb dať?“, pýta sa ho a roztržite, bez toho aby dbal na želanie dieťaťa, dáva na chlieb syr. „Ale ja som chcel džem“, plače dieťa. „Zjedz, čo som ti dal, lebo ináč pôjdeš ihneď do kuchyne“, ostro odpovedá otec a pretože dieťa stále protestuje, skutočne ho pošle preč. Podobné nedorozumenia sa stávajú často.

Skúsme si na chvíľu odpovedať:

Vyjadril som sa správne a dosť jasne?

Je predsa rozdiel či dieťa vykoná niečo nesprávne zo zlého úmyslu, alebo iba preto, že správne nerozumelo. Ak máte pocit, že vám dieťa nerozumelo, vysvetlite svoju požiadavku ešte raz. Niekedy pomôže i zrakový kontakt, ktorý nás k dieťaťu priblíži.

Je moja požiadavka oprávnená?

Úzkoprsosť alebo bazírovanie na maličkostiach vyvoláva u detí negatívne reakcie. I rodičia sa musia učiť veľkorysosti. Niekedy nie je na škodu, prv než povieme trikrát „NIE“, spýtať sa samých seba, prečo dieťaťu čosi zakazujeme. Možno zistíme, že máme k veci nesprávny postoj. Prečo majú deti upratovať práve teraz, alebo hrať nejakú inú hru? Preto, lebo nás svojim krikom rušia? Prečo im nedovolíme, aby išli von? Lebo nemáme chuť prezliekať ich do iných šiat? Skutočne nie je niekedy na škodu odpovedať si skôr, ako čosi zakážeme.

Je dieťa zaťažené úmerne svojmu veku? Neočakávam od neho priveľa?

Toto sa často stáva najmä mladým rodičom, keď ide o udržiavanie poriadku, o požiadavku ticho sedieť alebo o pomoc v domácnosti. Ak dieťa musí všetko robiť podľa predpisu, nakoniec začne odporovať. Keď stále odporuje a protestuje, porozmýšľajme, či od neho neočakávame nejaké neúnosné veci, ktoré je dieťa schopné zvládnuť až neskôr.

Nejde o telesné príčiny?

Práve tak ako dospelý nie je schopný podať vždy plný výkon, napríklad, keď málo spal, alebo keď sa telesne necíti dosť dobre, takisto má právo na únavu i dieťa. Rodičia na to niekedy zabúdajú. Ak dieťa v pondelok dopoludnia malátne chodí po byte, je hašterivé a zachmúrené, tak je to preto, že ho rodičia cez víkend vláčili po všetkých príbuzných. Nečudo, že sa tak správa. Pritom nemalo možnosť hrať sa, ani sa nevyspalo. V takom prípade treba brať naňho ohľad.

Niekedy sa choroby ohlasujú pár dni vopred. Napríklad dieťa sedí nad jedlom a vôbec sa mu nechce jesť, alebo dumá nad školskými úlohami a nie a nie sa k čomusi rozhýbať. V takom prípade by nejaké výčitky neboli na mieste.

Je dieťa citovo vyrovnané?

Správanie človeka je do veľkej miery ovplyvňované jeho citovou rovnováhou. Ak sa dieťa cíti v bezpečí a vie, že ho má niekto rád, ľahšie sa prispôsobuje. Ak však cíti, že ho zanedbávajú, je z toho nešťastné. Možno to prirovnať k „citovej“ cisterne, nádrži. Ak nie je naplnená, dochádza v rodinách k sporom.

Ak majú rodičia medzi sebou nedorozumenia, nezostane to bez vplyvu na dieťa. Pod vplyvom podráždenia rodič reaguje ostrejšie a dieťa musí žiť v ťažkostiach. I deti podliehajú citovým výkyvom podobne ako dospelí. Nedáva dcéra pri obede nevrelé odpovede preto, lebo mala v škole nepríjemnosti, alebo ju niečo vyviedlo z miery? Vtedy pomáha iba jedno: vyrozprávať sa a povedať, čo ju trápi. Prácu odložiť nabok a dbať na to, aby sa „citová“ nádrž dieťaťa naplnila.

spracovala: Bibiána Želisková