Uťahovanie si z rovesníkov alebo ich zosmiešňovanie býva obvykle súčasťou raného detstva a dospievania. Veľa dospelých dôverne pozná ten pocit, keď nás pichne pri srdci pri pohľade na deti, ktoré si zo seba uťahujú alebo si ubližujú.

Slovo „šikana“ pochádza z francúzskeho „chicane“, ktoré znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie alebo prenasledovanie. V Československu sa stal priekopníkom v prevencii a propagácii tohto pojmu pražský psychiater Petr Příhoda, ktorý ešte pred novembrom 1989 verejne prelomil bariéru mlčania o tejto tabuizovanej téme.

Šikana je zvláštny prípad osvojenej spoločenskej agresie. Veľa psychológov verí, že táto agresia je naučená. Deti ju ventilujú prostredníctvom podpichovania a zastrašovania rovesníkov. Dokážu to často už dva a pol ročné deti. V tomto veku býva ich motiváciou sebaobrana. Snažia sa chrániť svoje telo, hračky, svoj osobný priestor. O niečo staršie deti, okolo 4. - 5. roku života, dávajú najrôznejšie prezývky svojim spolužiakom a kamarátom. Takéto správanie je často snahou o „spoločenskú presilovku“ a skúškou slovnej prestrelky, ktorá zabolí aj vtedy, keď nemáme chuť rozdávať rany päsťami.
Ten kto šikanuje, vystupuje v našich predstavách ako „triedny tyran“, zavalitý krikľúň, nasledovaný skupinkou prisluhovačov. Sociálne štúdie takúto typológiu šikany naozaj poznajú, aj keď sa v praxi vyskytuje len zriedkavo. Oveľa častejšie je vykonávateľom šikany celá skupina detí, ktorá si obetných baránkov vyberá spomedzi „nevydarených“ spolužiakov a na nich potom demonštruje svoju fyzickú a psychologickú prevahu.

Obeťou šikany sa môže stať prakticky ktokoľvek. Nováčik v zohratom kolektíve sa ľahko môže stať predmetom šikanovania pre niektorý svoj charakterový rys. Typickým príkladom je premýšľavé, príliš dospelé dieťa alebo citlivé dieťa s veľmi dobrým vzťahom k učiteľovi svojho obľúbeného predmetu.

V detskom kolektíve sa deti často stávajú obeťou šikanovania kvôli nejakému handicapu. Nie každé dievča je Afrodita a chlapec Adonis. Rovnako platí, že nie všetci rodičia sú rovnako zámožní, aby mohli svojmu dieťaťu dopriať oblečenie, či len to najlepšie materiálne zabezpečenie. Nezanedbateľným aspektom šikanovania v stále viac globalizovanej spoločnosti je aj rasová diskriminácia.

Rodičia obetí sa o šikanovaní dozvedia spravidla oveľa častejšie ako rodičia agresorov. Napriek zastrašovaniu zo strany agresora sa obeť často doma zverí so svojím trápením, alebo sú jeho následky dostatočne zjavné, aby ich objavili rodičia. Práve oni sa však nezriedka domnievajú, že šikanovanie je prirodzenou súčasťou detstva, s ktorou sa každé dieťa musí popasovať samo.

Niekedy dieťa utvrdia v postoji pasívneho prijímateľa ponižovania tvrdením, že aktívny odpor by agresora ešte viac rozzúril. Výsledkom rodičovskej bezradnosti môže byť aj postoj, že dieťa agresívne správanie vyprovokovalo vlastným pričinením a má ho aj samostatne riešiť. V prípade, že je konflikt nad jeho možnosti, výsledkom takéhoto rodičovského postoja je len ďalšie znižovanie detského sebavedomia a prehĺbovanie vnútornej úzkosti.

Akým spôsobom môžu rodičia aktívne pôsobiť proti tomu, aby ich dieťa podľahlo tendenciám k šikanovaniu?

Podporme sebaúctu dieťaťa

Dieťa získava sebaúctu tým, že sa venuje činnostiam, ktoré ho bavia. Nie je pritom podmienkou, aby z neho vyrástol prvotriedny šampión vo svojej kategórii. Oveľa dôležitejšie je, ak sa naučí vyjadrovať to, čo cíti a jeho pocity bude okolie rešpektovať.

Podporme nadväzovanie priateľstva medzi rovesníkmi

Deti, ktoré majú dobrých priateľov, sa menej často stávajú obeťami šikanovania.

Odmalička učme deti zmierlivému správaniu

Predškolský vek je najvhodnejším obdobím na osvojenie si správneho spôsobu riešenia konfliktov. Keď sa Vaše dieťa naťahuje s iným dieťaťom o hračku, ukážte ako sa o ňu podeliť. Naučte deti vyjadrovať svoje pocity bez toho, aby urážali ostatných.

Neradíme oplácať násilie násilím

Týmto spôsobom sa vzájomný konflikt len viac vystupňuje. To môže byť veľmi nebezpečné v prípade, že sa k agresorovi pridajú ďalšie deti.

Presvedčme dieťa, že nie je hanba požiadať o pomoc doma, ani v škole.

Naučme sa pozorne načúvať svojmu dieťaťu len čo vysloví svoje prvé slovo. Každý z nás, bez ohľadu na vek, chce byť vypočutý. Aj batoľatá sa potrebujú podeliť so svojim pohľadom na svet. Počúvajme svoje deti s rešpektom, pomáhame tým budovať ich zdravé sebavedomie.

spracoval: M. P.