startportalspacerdomain.skspacerblog.portal.skspacersvadba.skspacermamicka.skspacerhockey-live.skspacermailbox.sk

Ešte raz o hubách

line

výživa




print Vytlačte článok  send Doporučte článok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Starí Egypťania sa nazdávali, že neurodzení ľudia si huby nezaslúžia. Hubové pokrmy boli vyhradené pre faraónov. Rimania podávali huby na slávnostných hostinách a verili, že dodávajú bojovníkom nezvyčajnú chuť.
Na celom svete sa huby používajú ako narkotiká a halucinogény. Dyakovia z Bornea jedia zvláštnu šupinatú hubu pre jej povzbudzujúce účinky. Na Ďalekom východe zas veria, že huby šiitake prispievajú k dlhému a zdravému životu. V Európe je zber húb takou obľúbenou činnosťou, že v niektorých západných štátoch musia dnes huby chrániť sezónne obmedzenia a zákony o ich zbere.

Huby sú dobrým zdrojom draslíka a stopových prvkov. Konzumujeme ich však v takom malom množstve, že sa ich prísun týka predovšetkým chuti a konzistencie pokrmov, nie výživovej hodnoty.

Huby obsahujú látky zvané hydrazíny a nitrozamíny, ktorých karcinogenita sa dokázala na laboratórnych zvieratách a ktoré by mohli vyvolávať nádorové bujnenie u ľudí. Huby sa jedia v zanedbateľných množstvách a preto sú hladiny hydrazínu prijatého v potrave veľmi nízke a bezpečné. V hubách pestovaných na hnoji (alebo v znečistenom prostredí) sa zhromažďujú ťažké kovy, napr. kadmium a olovo. Huby obsahujú len málo energie, ale ich kalorická hodnota sa zvyšuje vyprážaním. Výraznejšiu chuť ako huby čerstvé, majú huby sušené. Takisto však prispievajú k chuti ako k objemu pokrmu. Huby nazbierané vo voľnej prírode majú výraznejšiu zemitú chuť ako huby umelo pestované, omáčky sfarbujú tmavšou šťavou.

POZOR NA HUBY!

Muchotrávka patrí medzi huby, ktoré si najčastejšie mýlime s plávkou, pečiarkou (šampiňónom) alebo bedľou. Pečiarka ovčia má síce bledé lupene, keď je mladá, aj bledý prsteň, ale nemá pošvu. Preto treba zbierať staršie šampiňóny, ktoré majú lupene už ružové alebo hnedé, vtedy si ich nemožno pomýliť s muchotrávkou zelenou, ktorá je našou najjedovatejšou hubou. Jed muchotrávky zelenej sa rýchlo dostáva do pečeňových buniek a poškodí ich (smrť nastáva pri zlýhaní pečene, obličiek a následne celého organizmu). Rozvrat vnútorného prostredia organizmu nastáva štyri dni po otrave. Príznaky otravy sa dostavia až po 6, 10, 12 až 24 hodinách. Prudké vracanie, hnačky a bolesti brucha tak mnohí mylne pripisujú inému pokazenému jedlu alebo letnej chrípke.

Okrem tejto huby, ktorá je najnebezpečnejšia, sa vyskytujú otravy muchotrávkou tigrovanou, ktorú si ľudia zamieňajú s jedlou muchotrávkou červenkastou alebo bedľou. Príznaky po otrave muchotrávkou tigrovanou sú závraty, halucinácie, ospalosť, hlboký spánok alebo bezvedomie.

Nuž, skôr ako sa vyberiete do lesa, presvedčte sa, či ste si nezabudli okuliare. Ľahko sa totiž môže stať, že z chutnej večere sa stane nepríjemnosť, na ktorú budete dlho spomínať.

spracovala: Bibiána Želisková

S košíkom na huby


line

Diskusia


forum 17.08.2012: admin, Diskusia k článku "Ešte raz o hubách"
rightend