Zdrojom detského stresu sú často vonkajšie vplyvy (rodina, priatelia, či škola), ale príčina napätia môže rovnako pochádzať aj zvnútra. Tlak, ktorý spôsobíme sami sebe, je najväčší najmä vtedy, ak existuje nesúlad medzi tým, akí sme a tým, čo od nás očakáva naše okolie.

Tento druh stresu pôsobí na každého, deti nevynímajúc. Už dvojročné dieťa dokáže mať pocity úzkosti, keď nemá nablízku osobu, ktorú najviac potrebuje. To sa týka najmä detí v predškolskom veku.

Ako deti dospievajú, školské a spoločenské povinnosti (obzvlášť snaha zapadnúť do kolektívu) sú najčastejším zdrojom vnútorného napätia. Aj tí najlepší rodičia môžu nechtiac toto napätie ešte zvýšiť nerealistickými nárokmi na vlastné deti, ktoré na vytýčené cieľe nemajú nadanie alebo dostatočnú motiváciu.

Odborníci na detskú psychológiu často poukazujú na prílišnú vyťaženosť detí v rôznych krúžkoch a mimoškolských aktivitách, takže nemajú dostatočný priestor na oddych. Keď sa dieťa začne sťažovať na takéto preťaženie, je dobré sa s ním porozprávať a po vzajomnej dohode určiť bez čoho sa dá zaobísť.

K vnútornému napätiu dieťaťa môžu rodičia prispieť aj ostrými hádkami v jeho blízkosti či rozoberaním problémov v práci. Toto všetko dieťa počuje a aj keď si to často nechceme priznať, má to na jeho vnútorné rozpoloženie výrazný negatívny dopad. Rodičia by sa mali naučiť svoje záležitosti riešiť v ústraní, aby si deti zbytočne nezaťažovali starosťami rodičov, ktoré aj tak sami nevyriešia.

Aj denné správy plné obrazov násilia a prírodných katastrof môžu vyvolávať v deťoch obavy z budúcnosti či strach o život svojich najbližších. Preto je dobré, keď sa aj o týchto témach vedia rodičia s deťmi primerane porozprávať a starostlivo sledujú koľko času pri akých programoch trávia deti sledovaním televízie.

Do úvahy treba brať aj ťažké obdobia v rodine kvôli chorobe či smrti rodinného príslušníka. Častou príčinou vnútorného napätia detí je aj rozvod rodičov. Aj ten najpokojnejší spôsob rozluky môže byť pre deti stresujúcim zážitkom, veď sa im pred očami rozpadáva všetko, čo považovali za „bezpečný prístav“ a musia sa vyrovnať s mnohými zmenami z toho plynúcimi. Rodičia po rozvode by nikdy nemali dieťa nútiť, aby si vybralo koho má radšej a už vôbec by pred ním nemali hovoriť o tom druhom s pohŕdaním či hrubo.

Rozpoznať známky detského stresu nie je vždy jednoduché. Krátkodobé zmeny v správaní dieťaťa, akými sú zmena nálady, hojdanie či náhle výbuchy hnevu, nočné pomočovanie či nespavosť, patria k jednoznačným indikátorom stresu. Niektoré deti prežívajú stres bolesťami žalúdka alebo hlavy, iné majú problémy s učením a sústredením sa na hodinách, mladšie deti si začnú cmúľať prst, alebo krútiť vlasy, staršie môžu začať šikanovať svojich spolužiakov alebo vzdorovať učiteľom.

Ako deťom pomôcť prekonávať stres? Najbežnejšou metódou je priateľský rozhovor, ubratie z mimoškolských aktivít nenáročným športovaním alebo jedným dňom „ničnerobenia“ v týždni. Niektorým deťom pomôže, keď si začnú písať denník do ktorého by však rodičia nemali nazerať, ak si to dieťa samo neželá.

Stresovým situáciám ako je napríklad návšteva lekára môžeme predchádzať tak, že dieťa vhodným spôsobom informujeme o tom, čo sa bude v ambulancii diať.

Dieťa by tiež malo vedieť, že určitá hladina stresu je prospešná a je v poriadku, ak je dieťa z času na čas nahnevané či smutné. Svoje pocity by ste sa však mali naučiť ovládať a vedieť kedy im môžete dať voľný priechod a kedy ich naopak držať na uzde.

autor: M. P.

---

---