Strach dieťaťa v predškolskom veku pramení predovšetkým z jeho živej predstavivosti a nízkej schopnosti rozlišovať predstavy a realitu. Predtucha, že v tmavom rohu číha niečo zlé, môže byť rovnako živá ako viera, že Ježiško na Vianoce nosí darčeky. Už štvorročné deti si začínajú uvedomovať, že mimo rodičovského náručia existuje veľký svet, v ktorom číha mnoho nebezpečenstiev. S týmto vedomím prichádza aj vedomie vlastnej zraniteľnosti. Preto deti v predškolskom veku často kmitajú medzi postojom „už som veľký“ a „bojím sa, zostaňte so mnou.“

V 5 - 6 roku života začína dieťa jasnejšie chápať čo je skutočné a čo nie. Obavy vyvolané živou predstavivosťou sa postupne stratia. Ešte skôr ako sa tak stane, môžete sa pokúsiť upokojiť dieťa prostým konštatovaním skutočnosti – strašidlá neexistujú. To však málokedy pomôže.

Bez ohľadu na to ako nereálne sa detské strachy javia rodičom, pre dieťa sú mimoriadne živé. Pramálo pomôže rozumové vysvetľovanie alebo zľahčovanie či zosmiešňovanie detského strachu. Takýmto prístupom vo svojom dieťati naopak vyvoláme nový strach z toho, že nám ako rodičom nemôže dôverovať, pretože mu okato dávame najavo, že je len malé dieťa.

Nenúťme dieťa nasilu potlačovať svoj strach. Keď musí isť v noci samo do kúpeľne, nepomôže mu to v zbavení sa iracionálneho strachu. Buďme preto zhovievaví a stojme mu po boku aspoň niekoľkokrát, pokiaľ získa potrebnú sebadôveru.

Strach môže byť niekedy užitočný. Dajme dieťaťu príležitosť rozprávať o tom, čo mu naháňa strach. Strach totiž často pramení z nepoznaného. Keď sa s objektom svojho strachu zoznámime, pomaly sa vytratí. Povedzme, že sa vaše dieťa bojí postavičiek v kostýmoch. Skúste s ním pri každej príležitosti zájsť do lunaparku, aby sa na vlastné oči presvedčilo o neškodnosti klaunov a rozprávkových postavičiek.

Ak má dieťa strach, ktorí má racionálny základ, rešpektujme to. Príkladom takéhoto strachu môže byť strach zo psov. Samozrejme nie všetky psy sú zlé a tak treba dieťa naučiť rozpoznávať priateľský a útočný postoj psov.

Proti strachu z najrôznejších rozprávkových netvorov a príšer logika a názorný príklad nepomôže. Tu by sme sa mali usilovať nájsť spôsob ako zdroj detského strachu pretransformovať alebo zahnať. Účinným pomocníkom pri dosiahnutí tohto cieľa nám môžu byť rôzne plyšové zvieratká, plastové meče či čarovné rekvizity „Heňa Hrnčiara a jeho kamarátov“.

Niektoré obavy pominú z večera do rána, iné sa vášho potomka budú držať celé mesiace, niekedy aj rok či dva. Dôležitý však nie je strach sám o sebe, ale proces, v ktorom sa dieťa učí zahnať myšlienky naháňajúce strach. Nakoniec nad nimi úplne zvíťazí. Strach je prirodzenou súčasťou života a vyrovnávať sa s ním musíme všetci - rovnako deti ako aj rodičia.

spracoval: M. P.