Mama je mama

„Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky, každú hračku maličkú,
no najväčšmi zo všetkého ľúbim svoju mamičku.“

Mama má nenahraditeľné miesto v našom živote. Je pri našej kolíske, pri prvom kroku, je láskavým slovom i pohladením nášho srdca. Jej život pri nás nikdy nekončí. Nech by sme mali „bárskoľko“ rokov a dávno vyrástli z detských topánočiek, mama bude stále mama. Možno si už nebudeme pýtať radu tak ako kedysi, možno nepribehneme každý deň, mama nám bude vždy nablízku. Nejestvujú kilometre, ktoré by oddelili mamu od svojich detí. Mama je preto mama, lebo má vždy deti „pri sebe“.

Špeciálne miesto, ktoré má len mama

Maľujem, maľujem krásny kvet,
taký kvet nevidel ešte svet.
Maľujem, maľujem ako viem,
mamičke tento kvet zanesiem.
Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička,
rozjasní u nás deň úsmevom mamička.

Miestom, kde sa stretávajú všetky deti je srdce mamy. Je tak nádherné, že sa doň zmestí veľa lásky. A nielen lásky. Ale i radosti, smútku, bolesti, trápenia i toho, o čom vedia iba mamy. Nech je mamino srdce akokoľvek ubolené, je v ňom dostatok potechy vždy, keď nám je smutno, keď cítime krivdu, neprávosť, keď máme pocit, že na nás celý svet zabudol. K mame prichádzame s nádejou, že nás vypočuje, pohladí a povie: „Lúbim ťa“.

Mamička, ľúbim ťa

Mama je slnko so zlatým vlasom,
malé slniečko - to zasa ja som.
Preto sa na svete krásne máme,
mne svieti mama a ja mame.

Nech tento deň darujete svojej mamičke čokoľvek, vedzte, že mama bude vedieť, že ju ľúbite. Malý kvietok, kúsok čokolády či zaspievaná pesnička, nie je nič krajšie ako láska vyrozprávaná detským srdiečkom.

Všetko najlepšie, mamičky.

autor: Bibiána Želisková