Spoločný smiech a zmysel pre humor pomáha deťom zdravšie a ľahšie sa vyrovnávať s každodennými ťažkosťami. Veľa ľudí si myslí, že so zmyslom pre humor sa treba narodiť. Nie vždy je to tak. Brať život s úsmevom sa dá na učiť a sú to vo veľkej miere práve rodičia, ktorí majú na formovaní našej povahy najväčší podiel.

Humor je korením života. Naučiť sa ho používať a spoznávať je dar, ktorý je potrebné pestovať rovnako, ako schopnosť sprostredkovať ho ľuďom vo svojom okolí. Správne nasmerovaný zmysel pre humor pomáha dieťaťu hľadieť na veci, ľudí a udalosti novým spôsobom, byť spontánnym, porozumieť netradičným spôsobom myslenia a nebrať seba ani ostatných príliš vážne.

Deti so zmyslom pre humor sú obyčajne spokojnejšie a do budúcnosti hľadia pozitívne, nechýba im sebavedomie a dokážu sa vyrovnať s vlastnou rozdielnosťou aj so zmenami vo svojom okolí.

Dieťa môžeme viesť k chápaniu humoru už od útleho veku. Čo je zábavné pre batoľa, nebude pripadať smiešne pubertiakovi a tak nám určite príde vhod malý prehľad užitočných tipov pre jednotlivé vekové kategórie.

Bábätká

Najmenšie deti samozrejme ešte nechápu humor v pravom slova zmysle. Vedia však rozpoznať, kedy sa ich najbližší usmievajú, mračia či vydávajú rôzne zábavné zvuky. Často sa snažia napodobiť ich. Bábätká sú veľmi citlivé na fyzické podnety (šteklenie, pohladenie), rovnako dokážu inštinktívne vycítiť pocity strachu a úzkosti vo svojom okolí. Okolo 9. - 15. mesiaca už dieťa spoznalo svet natoľko, aby vedelo, že ak si napríklad dáte plienku na hlavu, či urobíte nejaký smiešny zvuk, je to čosi neočakávané a často zábavné.

Smiech prospieva srdcu. Prakticky bolo dokázané, že každodenná dávka smiechu zvyšuje prietok krvi o 20 percent a jeho účinky trvajú ešte ďalších 45 minút.

Batoľatá

Batoľatá sú rady v pohybe s malým momentom prekvapenia (dvíhanie do vzduchu, hra na slepú babu). S prvými slovami batoľatá začnú baviť skomoleniny a rýmovačky s ktorými si vystačia až do predškolského veku.

Predškolský a školský vek

Predškolák sa pravdepodobne dobre pobaví na strelených obrázkoch (auto so štvorcovými kolesami, prasa s okuliarmi), groteskách a nesúlade slova a obrazu. Predškoláci si tiež viac začínajú všímať telesné funkcie a s nimi spojené dvojzmyselné narážky. Starší školáci si radi robia vtipy zo všetkého, čo sa podľa nich vymyká priemeru vo výzore, správaní, obliekaní. A samozrejme nesmieme zabudnúť na „pitie krvi“ vlastným rodičom a všemožné testovanie hraníc toho, čo sa im doma ešte „prepečie“.

Buďme deťom príkladom tak, že sami zvykneme žartovať, rozprávať zábavné historky, nahlas sa smiať a občas mávnime rukou nad zdanlivou „domácou katastrofou“ (napr. rozliatym mliekom). Berme vážne humor svojho dieťaťa. Pochváľme ho, ak sa pokúsi zažartovať a nechajme sa občas nachytať.

Aj humor má svoje hranice a tie by mali deti spoznávať hlavne na príkladnom správaní vlastných rodičov. O výchove seba samých pred vlastnými deťmi sa však ľahšie hovorí, ako koná. Vysvetlime dieťaťu, prečo sa nám isté druhy humoru nepáčia a nabudúce sa na podobnom vtipe nezasmejme.

Humor ľudí zbližuje. Aj preto sa nám pri spoločnom sledovaní filmu či v divadle smeje akosi ľahšie. Ani doma nemusíme zostať vážni. Nájdime si čas na svoje deti, hrajme sa spoločenské hry, čítajme spolu knihy, alebo hoci len z času na čas sa uložme do postele v “spoločnom“ pyžame.

spracoval: M. P.