Prvé významné vzťahy nadväzujeme obyčajne v úzkom rodinnom kruhu. Pozorovaním ako sa správajú k sebe rodičia a ostatní ľudia navzájom, si postupne skladáme vlastný obraz o tom, čo v živote znamená mať vzťah.

Už od detstva do seba vstrebávame podvedomé správy , ktoré si so sebou väčšinou nesieme po zbytok svojho života. Tieto správy by sa dali zhruba rozdeliť do niekoľkých oblastí:

Správy o dôvere

Ste žiarlivý typ? Ľahko sa dokážete uraziť či cítiť odmietnutie. Zo všetkých síl sa snažíte udržať svoj vzťah? Veľa z týchto problémov má svoje korene v detstve.

Ak ste vyrastali v bezpečnej a milujúcej rodine, pravdepodobne pre vás ani v dospelosti nebude ťažké dôverovať ľudom. Ak ste však vyrastali v neistote alebo ste v detstve stratili niekoho blízkeho, bude pre vás aj neskôr ťažké ľuďom dôverovať a nemať obavy z toho, že by vás mohli podviesť alebo vám ublížiť.

Správy o komunikácii

Keď pre vás nie je ťažké prejaviť svoje pocity, vyrastali ste v rodine, kde vás v tom podporovali, videli ste hádku ale aj zmierenie, konflikty pre vás nie sú ničím neprirodzeným, nepovažujete ich za „koniec sveta“ ale za normálnu súčasť života.

Najzdravšie vzťahy sú tie, kde obaja partneri dokážu otvorene, čestne a primerane vysloviť svoj názor. Je rovnako nezdravé vyrastať v prostredí, kde sa všetko „zatĺka“ alebo tam, kde je neustále „oheň na streche“.

Typy na zdravú a nedeštruktívnu hádku nájdete v tomto článku.

Správy o autorite a kontrole

Keď sa ako dospelí nedokážete vyrovnať s deľbou zodpovednosti alebo konkurenciou, podstatou je často rodina, v ktorej sa nesprávnym spôsobom narábalo s autoritou a kontrolou. Ak ste sa už ako dieťa naučili, že deliť sa o veci je zábavné, nebudete ani ako dospelí mať problémy so spoluprácou. Ak ste zažili, že určité pravidlá sú tu pre vašu bezpečnosť, ani podriadenie sa v zamestnaní vám nebude robiť ťažkosti.

Každý z nás potrebuje pocit, že máme svoj život pod kontrolou a dieťa, ktoré sa naučilo zodpovednosti už od ranného veku, bude mať určite viac sebadôvery v rozhodovaní aj vtedy, keď sa mu všetko nepodarí na prvýkrát.

Učíme sa po celý život

O tom aký je život vo dvojici, sa najviac naučíme od svojich rodičov. Dokonca aj v prípade, že žijeme len s jedným z nich, uvažujeme o svojom budúcom vzťahu na základe toho, ako sa k sebe rodičia správali pred a po rozvode a na základe toho odhadujeme svoje šance na vzťah do budúcna:

• Koľko času a ako by mal manželský pár tráviť spoluť,
• ako sa pár vyrovnáva s nezhodami a na čom sa najčastejšie „pochytí“,
• koľko citov si navzájom vedia manželia prejaviť, kde a kedy tak najčastejšie robia,
• v čom sú lepšie ženy ako muži a naopak,
• kto je v rodine „chlebodarcom“ a kto „spotrebiteľom“,
• kto má pri dôležitých rozhodnutiach posledné slovo,
• kto sa stará o domácnosť a byt, kto vykonáva istý druh domácich prác,
• o čom je vlastne sex,
• čo partneri robia keď nie sú spolu,
• ako sa s hnevom či smútkom zrovnávajú muži a ako ženy,
• je lepšie žiť vo dvojici alebo osamote.

Nezabúdajme, že nikdy nie je neskoro na zmenu. Nech už je naša životná skúsenosť akákoľvek, nakoniec sme to my kto rozhodne, či pôjdeme v šľapajách našich predkov, alebo si nájdeme vlastnú cestu. Bude to dlhý a náročný proces, ale keď sa „potkneme“, nie je hanba vstať, ale zostať na mieste.