„Koľkí z nás by radi prinavrátili čas. Čas, to nie sú len roky strávené čakaním na pribúdajúce vrásky. Čas, to sú možnosti. A práve tie vychádzajú z mladíckeho ducha.“

Byť mladým je dar

Mladosť sa nemeria počtom prežitých rokov, ale schopnosťou prežívať okamih naplno. Človek, ktorý má dvadsať, môže mať myslenie starca a naopak zrelý štyridsiatnik môže vniesť mladíckeho ducha medzi rovesníkov, ktorí sa dávno rozhodli byť starcami. Na mladých ľuďoch je úžasná jedna vec - neboja sa chcieť. Ich pohľad na život je odlišný v tom, že veria v hodnotu myšlienok, ktorými si vytvárajú svet. Lež dospelí im často zahatajú cestu a tak sa mladí cítia nedocenení. Sú terčom posmeškov, ktoré pochádzajú z rozdielneho pohľadu na vec, situáciu, človeka. Ako často mladí ľudia počujú:„ To je nemožné! Je to blud! To sa ti nikdy nepodarí! Však ty uvidíš...!“ Ale svet patrí mladým. Práve mladí nás učia odvahe nebáť sa. I keď sú tak často uzemňovaní radou „starších, múdrejších, skúsenejších ...“

Mladý človek na svojej ceste životom napreduje práve tým, že spoznáva nové horizonty. Tie tvoria skúsenosti, vedomosti ale i životnú múdrosť preberanú z určitých vzorov. Roky dospievania vytvárajú rebríček hodnôt, ktorý sa postupom času mení. Ale túžba po spoznávaní, po chcení, napĺňaní je stále rovnaká. Je prítomná v každom mladom človeku. Ten sa nechce podriaďovať, zbavovať, prispôsobovať tomu, čo vravia vzorce dávno prežitého myslenia. To, čo bolo kedysi, už dávno neplatí. Mladý človek žije tu a teraz, nie pred dvadsiatimi rokmi v ére svojich rodičov.

Rešpekt a úcta je znakom vnútornej zrelosti. Ak deti rešpektujú rodičov i rodičia by sa mali naučiť rešpektovať deti. Ich princípy, zásady i pohľad na život. A že niekedy majú mladí odvahu na to, čo starší už dávno stratili? Veď to je dar, ktorý robí mladého človeka tak nádherným.

autor: Bibiána Želisková